Náš Mesiac vznikol pred približne 4,5-miliardami rokov, keď drobná protoplanéta o veľkosti Marsu narazila do mladej Zeme. Po gigantickej kolízii sa na obežnú dráhu okolo našej planéty dostali žeravé kusy horniny.
Postupom času sa materiál spájal, chladol a vytvoril Mesiac, ako ho poznáme dnes. Výskumníci majú zhruba predstavu o tom, čo sa stalo, no detailom ešte úplne nerozumieme. Výskumníci z University of Arizona ale prinášajú ďalšie dôkazy, ktoré nám vysvetľujú viac o evolúcii Mesiaca a možno aj planét ako Zem alebo Mars.
Drvivá väčšina z toho čo o Mesiaci vieme pochádza zo vzoriek, ktoré na Zem priniesli astronauti počas programu Apollo. Výsledky analýz vzoriek dopĺňajú naše teoretické modely. Vzorky z Mesiaca obsahujú prekvapivé množstvo titánu a ďalšie satelitné pozorovania odhalili, že sopečné horniny bohaté na titán sa nachádzajú hlavne na privrátenej strane mesiaca. Vedci ale doteraz nemali jasnú predstavu o tom, ako sa tam dostali.
Mesiac vznikal pomerne rýchlo a za vysokých teplôt. Vedci predpokladajú, že po vzniku Mesiaca existovalo obdobie, kedy toto teleso bolo jeden veľký magmový oceán. Ten postupom času chladol a spevňoval sa. Začala vznikať lunárna kôra a plášť. Autori štúdie vysvetľujú, že v tomto čase bol hlboko pod povrchom Mesiac stále chaotický. Modely naznačujú, že v posledných fázach magmový oceán vykryštalizoval do hustých minerálov.
“Tieto minerály sú ťažšie ako lunárny plášť pod nimi. Tým vytvárajú gravitačnú nestabilitu. V typickom prípade by sme čakali, že sa táto vrstva ponorí hlbšie do interiéru Mesiaca,” tvrdí Weigang Liang, vedúci štúdie.
Kritické obdobie evolúcie Mesiaca
Zvláštnosťou je, že sa priebehom tisícročí materiál neposúval hlbšie do útrob Mesiaca. Namiesto toho sa zmiešal s plášťom, roztavil sa a vrátil sa na povrch vo forme lávových prúdov bohatých na titán.
“Náš Mesiac sa doslova obrátil naruby. Problém je, že neexistuje veľa dôkazov, ktoré by nám lepšie priblížili, čo sa skutočne udialo. O kritickej fáze evolúcie mesiaca nemáme prakticky žiadne poznatky a vo vedeckej komunite existuje výrazný nesúlad v tom, ako sa veci udiali,” vysvetlil spoluautor výskumu, Jeff Andrews-Hanna.
V predchádzajúcich štúdiách vedci naznačovali, že materiál migroval na privrátenú stranu mesiaca. Zároveň sa domnievajú, že túto migráciu odštartoval silný náraz na odvrátenej strane. Následne sa materiál ponáral do interiéru v štruktúre, ktorá pripomína vodopády.
V novej štúdii vedci porovnali simulácie ponárajúceho sa hustého materiálu s gravitačnými anomáliami, ktoré si všimla misia GRAIL. Tu sa ukázalo, že pozorovania satelitov GRAIL súhlasia so simuláciami vrstiev hustého minerálu ilmenitu. Autori štúdie prišli na to, že ilmenit migroval na privrátenú stranu mesiaca a tam sa ponoril do interiéru kaskádovým spôsobom. Za sebou ale nechal materiál, ktorý spôsobuje anomálie v gravitačnom poli Mesiaca.
