Výskumníci z University of Sussex v novej štúdii odhaľujú potenciál nanomateriálov, ktoré by sa mohli vyrobiť z minerálov voľne dostupných na Marse. Autori štúdie vysvetľujú, že tento objav by nám mohol otvoriť dvere k udržateľnému životu na červenej planéte.
Vesmírne agentúry, ako napríklad NASA, sa momentálne pozerajú smerom k Mesiacu. Vesmírny program Artemis má byť akousi skúškou toho, či dokážu astronauti žiť mimo Zeme, na povrchu našej prirodzenej družice. Mesiac je relatívne blízko, no ponúka astronautom a vesmírnym agentúram porovnateľnú výzvu ako Mars. Ak sa program Artemis ukáže ako úspech, ďalším cieľom vesmírnych agentúr bude preto logicky Mars.
Astronauti na červenej planéte už ale musia vedieť, ako prežiť bez spoliehania sa na Zem. V prípade núdze totiž neexistuje šanca, že by sa ku nim pomoc dostala včas. Jedným zo základných aspektov prežitia je využívanie materiálov, ktoré dokážu astronauti nájsť na povrchu Marsu. Nová štúdia ukázala spôsob, ako by sme mohli v budúcnosti zabezpečiť prežitie prvých astronautov na červenej planéte.
Výskum sa zameriava na nanomateriály, drobné komponenty, ktoré sú tisíckrát menšie ako ľudský vlas. Autori štúdie v práci naznačujú, že tieto materiály by mohli astronautom pomôcť vyrábať energiu alebo stavať potrebnú infraštruktúru na planéte. Zaujímavým aspektom štúdie je to, že výskumníci pracovali s minerálom, ktorý sa považuje americkou vesmírnou agentúrou za odpadový produkt. Následne vedci aplikovali udržateľné výrobné metódy, ako napríklad chémiu založenú na vode a rôzne nízkoenergetické procesy.
Nakoniec sa im podarilo objaviť elektrické vlastnosti nanomateriálov vyrobených zo sadrovca.
“Naša štúdia odhalila potenciál, ktorý je prakticky revolučný vo svete nanomateriálov. Naša práca sa zakladá na novom výskume NASA a pracuje v podstate s odpadovým materiálom. Úlomky skál dokážeme pretvoriť na užitočný nanomateriál, ktorý vieme ďalej použiť v širokom spektre rôznych uplatnení. Dokážeme ho použiť od výroby vodíkového paliva až po výrobu elektronického zariadenia podobného tranzistoru,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, doktor Conor Boland.
Z odpadu kľúčová látka pre prežitie
Nanomateriál však možno pridať aj do textilu, čím sa zvýši jeho robustnosť, pokračuje Boland. Ako sme už spomenuli, práca narába s materiálom, ktorý NASA považuje za odpad. V nedávnej štúdii americká vesmírna agentúra objavila spôsob, ako môže získať vodu pre astronautov. V prvom kroku sa zoberie marťanský sadrovec a rôznymi procesmi sa z neho vytiahne voda. Následne vzniká takzvaný anhydrit, ktorý sa považuje za odpadovú látku.
Autori štúdie vysvetľujú, že aj anhydrit môže byť mimoriadne cenným materiálom. V rámci štúdie totiž predstavili proces, ktorým možno anhydrit premeniť na nanopásy. Tie sa môžu ďalej spracovať tak, aby poskytli astronautom čistú energiu alebo možnosť vyrobiť rôzne elektronické nástroje. Autori štúdie vysvetľujú, že každý jeden krok výrobného procesu možno vytvoriť za podmienok, aké by astronauti mali na červenej planéte.
Výroba elektroniky nemusí byť najpraktickejšia kvôli nedostatku sterilných podmienok, no tieto nanomateriály by mohli astronautom poskytnúť čistú energiu.
