Spánok je jednou z najdôležitejších vecí, ktorú môžeme urobiť pre svoje zdravie. Téme spánku sa venovalo už veľa štúdií a hoci niektoré dokázali, že jedna prebdená noc môže slúžiť na nakopnutie našej nálady, všetky spoločne hovoria, že dlhodobá spánková deprivácia sa na našom zdraví odzrkadlí negatívne.
Nová štúdia publikovaná v American Psychological Association varuje, že ak nemáme dostatok spánku, nie je to len o tom, že sme cez deň unavení. Spánková deprivácia podkopáva naše emocionálne fungovanie, teda znižuje počet pozitívnych nálad a zvyšuje riziko úzkostných symptómov. Nová štúdia sa zakladá na 50 rokoch výskumov spánkovej deprivácie a nálady.
“Veľké množstvo populácie nemá dostatok spánku. Je preto mimoriadne dôležité pochopiť ako spánkový deprivácia ovplyvňuje našu náladu a cez to nájsť spôsoby, ako podporovať psychologické zdravie,” tvrdí vedúca štúdie, Cara Palmer.
Spánková deprivácia neznamená len niekoľko prebdených nocí za sebou. Spadá pod ňu aj krátky spánok alebo budenie sa počas noci. Všetky tieto aspekty môžu negatívne ovplyvniť naše duševné zdravie. V rámci nového výskumu prešli autori 154 štúdiami, ktoré dokopy pracovali s viac ako 5 700 dobrovoľníkmi.
Väčšina ľudí nespí tak dlho, ako by mala
Niektoré štúdie vykonali aj experimenty, v rámci ktorých dobrovoľníci spali kratšie, než je odporúčaná dĺžka spánku a niektorí boli pravidelne počas noci budení. Z týchto štúdii vyplýva, že na našu náladu vplýva nielen nedostatok spánku, ale aj budenie počas noci alebo keď spíme len krátko. Dobrovoľníci trpiaci spánkovou depriváciou popisovali menej pozitívnych nálad a viac pocitov úzkosti. S úzkosťou sa spájali aj iné symptómy, napríklad zrýchlený tep alebo zvýšené obavy
“Z týchto štúdii vysvitlo, že negatívne prejavy spánkovej deprivácie nastupujú veľmi rýchlo. Objavili sa aj vtedy, keď človek išiel spať o hodinu alebo dve neskôr, než je zvyknutý. Zistili sme aj to, že nedostatok spánku človeka otupil voči emocionálnym stimulom,” vysvetľuje Palmer.
Autori výskumu priznali, že ich práca má jednu limitáciu. Hoci pracovali s obrovským množstvom dobrovoľníkov, no väčšina z nich bola relatívne mladého veku. Priemerný vek dobrovoľníkov bol 23. Autori štúdie chcú do budúcna vo svojej práci zahrnúť pestrejšiu vzorku dobrovoľníkov. Cieľom je pochopiť, ako môže nedostatok spánku ovplyvniť nielen mladých ľudí, ale aj tých starších.
Zdroj: Vadim Zakharishchev / Shutterstock.com
Vedci chcú v budúcnosti lepšie preskúmať, ako sa na emocionálnej pohode človeka prejaví dlhšie obdobie spánkovej deprivácie, napríklad počas niekoľkých prebdených nocí. V rámci týchto výskumov zodpovedajú aj to, prečo môže niekto znášať menej spánku lepšie ako niekto iný. Zároveň sa pozrú lepšie aj na to, ako vnímajú spánkovú depriváciu rôzne kultúry na planéte. Autori štúdie na záver dodávajú, že naozaj veľké množstvo ľudí dnes nemá dostatok spánku. Približne 30% dospelých a až 90% tínedžerov nespia tak dlho, ako je pre ich zdravie potrebné.
