Výskumníci dnes dokážu vytvoriť mozgové tkanivo v laboratóriu, na ktorom následne vykonávajú výskumy, ktoré by nám dovolili pochopiť najkomplexnejší orgán ľudského tela. Lenže je “pestovanie” miniatúrnych mozgov v laboratóriu etické? Na túto otázku sa pozreli výskumníci z Hiroshima University.
Tieto miniatúrne verzie mozgu sa nazývajú aj mozgové organoidy a autori štúdie vopred upozorňujú, že nejde o skutočné ľudské mozgy. Vznikajú ale z ľudských buniek, ktoré vedci vrátia do stavu kmeňových buniek. Kmeňové bunky majú schopnosť ďalej sa špecializovať na akékoľvek bunky v ľudskom tele vrátane tých mozgových.
Vytvorenie mozgového organoidu pomocou kmeňových buniek dovoľuje vedcom replikovať komplexnú štruktúru nášho originálneho orgánu. Cez ňu vedci môžu skúmať napríklad vývoj mozgu alebo rôzne ochorenia, ktoré ho postihujú. S týmito neoceniteľnými poznatkami v rukách môžu vedci vyvíjať nové lieky alebo liečebné metódy pre najzávažnejšie ochorenia sveta.
Hoci sa mozgové organoidy vytvárajú typicky z kmeňových buniek, nové technológie vedcom umožňujú vytvoriť organoid aj z ľudských fetálnych buniek. Práve tento proces vyvoláva ešte zapálenejšie etické debaty.
“V našej práci sa pokúšame priblížiť predtým prehliadané etické dilemy, ktoré vychádzajú z pokročilého výskumu organoidov a používania fetálnych buniek, ktoré sa získavajú hlavne z dobrovoľných potratov,” vysvetľuje Tsutomu Sawai, vedúci výskumu.
Autori štúdie priznávajú, že na etické otázky v tomto prípade neexistuje jednoduchá odpoveď. Väčšina problémov sa točí okolo možného vedomia organoidov, ich transplantácii do zvierat alebo prepojení organoidov s počítačom.
Vedci volajú po prepracovaných etických a zákonných reguláciách
Hoci väčšina vedcov tvrdí, že organoidy nemajú svoje vedomie, najväčším problémom je vedomie samotné. Z vášho uhla pohľadu sa môže vedomie definovať jednoducho, ste to vy. No z vedeckého hľadiska neexistuje jasná predstava toho, čo to vedomie je, ako a kedy vzniká a ani o tom, či môžu mať mozgové organoidy vlastnú formu vedomia.
Autori štúdie vo svojej práci preto neprinášajú odpoveď na to, či je výskum organoidov etický alebo nie. Namiesto toho vyzývajú na vytvorenie jasne definovaných etických pravidiel a zákonov, ktoré by regulovali výskumy mozgových organoidov vytvorených z fetálnych buniek. Výskumy v budúcnosti by podľa názoru autorov mali zohľadniť možné otázky okolo vedomia a etické implikácie samotného výskumu.
“Našim cieľom je silno presadzovať vývoj detailných základov pre reguláciu a etické otázky výskumu mozgových organoidov,” tvrdí spoluautor štúdie, Masanori Kataoka.
Aj mimo otázky samotného vedomia by sa podľa autorov štúdie malo dbať na etickosť. Vysvetľujú, že všetky nadchádzajúce výskumy mozgových organoidov by mali prebiehať spôsobom, ktorý berie ako prioritu etickú integritu a ľudskú dôstojnosť.
Je toho veľa, čo o našom mozgu nevieme a v tomto smere výskum mozgových organoidov pomáha míľovými krokmi rozšíriť naše vedomosti. Zároveň však nemôžeme mozgové organoidy skúmať spôsobom, ktorý by v budúcnosti mohol ísť proti nášmu svedomiu.
