Mesiac je najjasnejším objektom na oblohe a za ním nasleduje Venuša, ktorá vďaka svojej hustej atmosfére dokáže odraziť okolo 75% slnečného svetla. Pre porovnanie Zem odráža približne 30%.
Výskumníci z Európskej vesmírnej agentúry vďaka misii Cheops po prvýkrát objavili planétu, ktorá sa dokáže vyrovnať jasnosti Venuše. Táto exoplanéta sa nazýva LTT9779 b a odráža až 80% svetla jej hviezdy. Po prvýkrát planétu objavila misia TESS v roku 2020, no misia Cheops definitívne potvrdila jej existenciu.
Planéta má veľkosť Neptúnu a vedci ju označujú ako „najväčšie vesmírne zrkadlo aké poznáme“. Predpokladá sa, že za jej vysokú odrazivosť svetla môže vysoká koncentrácia kovov v atmosfére. Oblaky exoplanéty sa skladajú z kremičitanov, rovnakého materiálu z ktorého sa skladá sklo alebo piesok. Medzi kremičitanmi vedci objavili primiešaný titán.
„Predstavte si žeravý svet, blízko pri svojej hviezde a kovovými oblakmi vznášajúcimi sa v atmosfére. Z nich prší v kvapôčkach titán,“ popisuje James Jenkins, jeden z autorov štúdie.
Svetlo, ktoré planéta odrazí sa vo vedeckých kruhoch označuje ako albedo. Väčšina planét má malé albedo, pretože buď ich atmosféra väčšinu svetla absorbuje alebo majú tmavý či drsný povrch. Výnimkou sú planéty pokryté ľadom alebo planéty podobné Venuši, ktoré majú reflexnú vrstvu oblakov.
Planéta, ktorá by nemala existovať
Čo sa však týka exoplanéty LTT9779 b, astronómov vysoké albedo prekvapilo. Planéta sa nachádza blízko pri hviezde, čo znamená že má viazanú rotáciu. Len jedna strana planéty je teda neustále otočená smerom k hviezde. Vedci predpokladajú, že teploty na dennej strane môžu dosahovať 2-tisíc stupňov Celzia. Pri teplote väčšej ako 100 °C je planéta príliš horúca na to, aby vznikli oblaky z vody, no teplota na tejto planéte je dokonca príliš vysoká na formáciu oblakov z kovov alebo skla.
„Dlho sme si tento úkaz nedokázali vysvetliť, kým sme si nepredstavili formáciu oblakov ako kondenzáciu, ktorú môžeme pozorovať v kúpeľni po horúcej sprche. Máte dva spôsoby ako môžete vytvoriť v sprche paru. Buď ochladíte vzduch tak aby vodná para kondenzovala, alebo budete púšťať horúcu vodu kým sa nevytvorí para, lebo vzduch už nedokáže udržať viac,“ vysvetlila Vivien Parmentier, spoluautorka štúdie.
Vedci si uvedomili, že oblaky v atmosfére tejto žeravej exoplanéty vznikli, pretože atmosféra je presýtená kremičitanmi a kovmi. Prekvapilo ich však ešte niečo. Planéta sa radí do skupine extrémne horúcich Neptúnov. Doteraz astronómovia nenašli planétu takej veľkosti obiehať tak blízko okolo svojej hviezdy. Exoplanéta LTT9779 b hviezdu obehne raz za 19 hodín.
Autori štúdie tvrdia, že táto planéta by nemala existovať. Väčšina kozmických telies v podobnej situácii o svoju atmosféru prichádza tým, že ju odfúkne domovská hviezda. Neostáva tak nič iné len holá skala. Vedci sa na túto exoplanétu pozrú aj pomocou Webbovho vesmírneho teleskopu, čo by malo priniesť viac informácií.
