Obrí žralok megalodon sa dnes považuje za ikonického prehistorického predátora, ktorý žil v moriach a oceánoch Zeme pre približne 15-miliónmi rokov a vyhynul pred 3,6-miliónmi rokov. Výskumníci z DePaul University vo svojej novej práci priniesli na tohto legendárneho dravca nový pohľad.
Vo filmoch sa často stretávame s vyobrazením megalodona ako obrovského a obávaného predátora. Hoci išlo o veľkého a nebezpečného tvora, vedci tvrdia, že najväčší megalodon mohol dosahovať dĺžku približne 20 metrov. Autori novej štúdie preskúmali drobné šupiny druhu Otodus megalodon, ktoré našli okolo fosílie zubov v Japonsku.
Nie až tak rýchly dravec
Predpokladá sa, že megalodon bol sčasti teplokrvný, podobne ako aj dnes žijúce žraloky. Zároveň sa predpokladalo aj to, že išlo o mimoriadne aktívneho a rýchlo plávajúceho predátora. Autori novej štúdie však naznačujú, že študované plakoidné šupiny nie sú vybavené úzko rozmiestnenými štruktúrami, typickými pre žraloky schopné rýchleho plávania.
„Na základe tohto dôkazu usudzujeme, že O. megalodon bol len priemerným plavcom. Občas však mohol vyštartovať, aby svoju korisť chytil,“ tvrdí profesor Kenshu Shimada, vedúci štúdie.
Štúdia zároveň priniesla istú dávku kontroverzie. Z nedávnych výskumov vedci vyvodili, že megalodon bol čiastočne teplokrvný. Ak ale nebol aktívnym plavcom, potom vedci nedokázali vysvetliť ako dokázal vyprodukovať veľké množstvo metabolického tepla. Autori štúdie si však všimli jednu funkciu, ktorá celú záhadu vysvetlila.
„Odrazu všetko začalo dávať dokonalý zmysel. Otodus megalodon musel prehĺtať veľké kusy jedla. Je možné, že tento obrí žralok dosiahol gigantizmu na to, aby podporil endotermický metabolizmus, čím podporoval drsné spracovanie jedla,“ vysvetlil Shimada.
Inými slovami povedané, megalodon mohol svoju teplokrvnosť využívať na to, aby rozbehol trávenie a absorpciu živín.
Zuby megalodona považujeme za najrozšírenejší typ fosílií, aký sa po tomto dravcovi zachoval. Ako sme už spomenuli, megalodon bol sčasti teplokrvným živočíchom. V rámci nedávnej štúdie vedci skúmali rozdiel v izotopickej kompozícii zubov Megalodona a iných žralokov tej doby, čo vedcom ukázalo, o koľko teplejšie bolo telo tohto predátora. Preskúmali zuby z piatich rôznych miest na svete a všetky poukázali na to, že Megalodony mali pozoruhodnú vlastnosť regulácie telesnej teploty. Vyššia teplota umožnila žralokovi plávať rýchlejšie a ustáť aj nižšie teploty. Zároveň ale prispela aj k jeho zániku.
Dnes vieme, že Megalodony žili počas obdobia klimatických zmien. Prežívali vo vodách, ktoré sa postupom času čoraz viac ochladzovali. Tieto obrie predátory potrebovali vynaložiť čoraz viac energie na udržanie telesnej teploty. Aby mohli v meniacom sa svete prežiť, museli by prijať až nemožné množstvo energie. Udržať si tak náročný životný štýl tieto dravce jednoducho nedokázali. Vedci preto veria, že telesná teplota megalodona mohla byť jednou z kľúčových príčin jeho vymretia.
