Megalodon vládol oceánom: Čo zapríčinilo jeho vyhynutie?
Megalodon bol žralokom, ktorý dokázal skonzumovať celú veľrybu. Považuje sa za najväčšieho žraloka, aký na Zemi žil.
Oceány pred 5-miliónmi rokov vyzerali úplne inak, než tie dnešné. Hoci aj v nich by ste našli ekosystém menších morských živočíchov, prehistorické moria obýval aj jeden z najobávanejších vodných predátorov.
Toto stvorenie bolo tak obrovské, že mu nerobilo problém loviť veľryby. Tým tvorom bol megalodon – najväčší žralok, aký kedy obýval túto planétu. Vedci z Florida International University vysvetľujú, že megalodon prišiel na scénu pred približne 15 až 20 miliónmi rokov. Išlo o mimoriadne obrovské zviera, ktoré dosahovalo váhu až 50-tisíc kilogramov.
Čeľusť tohto masívneho žraloka dosahovala dĺžku troch metrov a zuby mali na dĺžku približne 18 centimetrov. Stopy po zuboch megalodona sa našli nielen na kostiach veľrýb, ale aj tuleňov, delfínov a iných žralokov.
Dnes sa objavujú teórie, že megalodon nevyhynul a tento hrôzostrašný tvor pláva v oceánoch aj dnes. Vedci s týmito názormi nesúhlasia a ubezpečujú nás, že pred približne troma miliónmi rokov megalodony naozaj vymreli. Všetky žraloky totiž počas svojho života vytvoria a následne aj stratia tisíce zubov. Väčšinu zubov megalodona objavili ako fosílie a žiadna z nich nebola mladšia ako 3,5-miliónov rokov.
Ďalším faktom je to, že megalodony trávili väčšinu času pri pobrežiach, kde sa nachádzala ich korisť. Ak by teda existovali dnes, niekto by ich už uvidel. Lenže prečo vlastne vymreli? Vedci z FIU vysvetľujú, že rovnako ako vo väčšine prípadov, aj tu bola dôvodom súhra rôznych faktorov.
Neprehliadnite
Veľký podiel na vyhynutí megalodona mala klimatická zmena. Teplota vody sa v tom čase znížila a megalodonom sa už nedarilo tak, ako kedysi. Klimatická zmena spôsobila vyhynutie druhu, ktorý megalodony lovili najčastejšie.
Ťažké časy pre megalodona
V rovnakom čase sa však objavila aj konkurencia. Iné žraloky, a hoci boli oveľa menšie, lovili rovnakú potravu. Objavil sa aj dnes už vyhynutý druh veľrýb, ktorý mal ešte väčšie zuby ako megalodon a dosahoval približne rovnakú veľkosť. Išlo o teplokrvné veľryby, čiže pobyt v chladnejších vodách im nerobil najmenší problém. Tieto veľryby zároveň žili v skupinách, čiže si dokázali oveľa lepšie poradiť so zablúdeným megalodonom.
Podľa výskumov z University of Zürich musel megalodon denne prijať neuveriteľných 96-tisíc kilokalórií. Energetický výdaj pokrýval práve konzumáciou veľrýb. Predpokladá sa, že jeden takýto žralok dokázal skonzumovať 8 metrov dlhú veľrybu. Tá mu dala dostatok živín na to, aby plával oceánom až dva mesiace bez toho, aby musel znova jesť.
Megalodon nebol len vrcholovým predátorom, ale super-vrcholovým predátorom. Tento titul získal preto, lebo sa dokázal živiť rovnako veľkými zvieratami, ako bol on sám. S príchodom klimatických zmien a úbytku potravy pre megalodona znamenali ťažké časy.
Kombinácia týchto faktorov spôsobila megalodonom problémy, s ktorými sa nedokázali vysporiadať. Preto tento druh začal postupne vymierať a dnes už ho v oceánoch nestretneme.
Komentáre