Alkoholizmus sa stále radí medzi najväčšie problémy spoločnosti. Viaceré štúdie dokázali, že už jedno pivo s priateľmi v bare môže nášmu zdraviu uškodiť. Mnohí to s konzumáciou alkoholu preháňajú.
Ak niekto pije veľa a pravidelne, v jeho mozgu dochádza k stenčovaniu mozgových regiónov, ktoré sa spájajú s vyššími kognitívnymi funkciami. Nová štúdia však prináša dobré správy pre tých, ktorí sa rozhodli s alkoholom skoncovať nadobro. Vedeli sme, že po vystrihnutí alkoholu zo života sa môže mozog napraviť, no či dochádza k úplnému zotaveniu zatiaľ nebolo vedecky dokázané. V práci autori po prvýkrát prinášajú dôkazy, ktoré naznačujú, že u bývalých alkoholikov dochádza k viac-menej úplnej náprave mozgu do približne pol roka.
Hneď ako človek prestane piť, začínajú stenčené vrstvy mozgu postupne opäť hrubnúť. Počas prvého mesiaca prebieha regenerácia o čosi rýchlejšie, no pokračuje až do 7 mesiacov, kedy je hrúbka stenčených vrstiev mozgu porovnateľná s vrstvami bežných ľudí.
“Viaceré štúdie potvrdili rozšírené stenčovanie mozgovej kôry u ľudí, ktorí trpia alkoholizmom. Čo sa stane po vysadení alkoholu až tak preskúmané nie je. Na túto problematiku vzniklo len málo štúdií, ktoré sa zameriavali primárne na prvý mesiac abstinencie,” píšu autori výskumu.
Výskumníci pozorovali, že počas prvých 27 dní abstinencie mali bývalí alkoholici stále tenšie štruktúry mozgovej kôry ako celoživotní abstinenti. Oprava mozgu však trvá podľa výsledkov štúdie mesiace. To, ako rýchlo sa mozog po dlhodobom neprimeranom užívaní alkoholu zotaví, môže podľa autorov ovplyvňovať vek, pohlavie, závažnosť závislosti a aj to, či pacient fajčí alebo nie.
Pitie alkoholu robí ťažšie prestať
Už predchádzajúce výskumy dokázali, že dlhodobé užívanie alkoholu zmení náš mozog, čo môže spôsobiť problémy, ak chceme prestať konzumovať alkohol. Zmenami prechádza napríklad prefrontálny kortex, čo je oblasť, ktorá sa stará o plánovanie a rozhodovanie. V prípade dlhodobej konzumácie alkoholu sa stáva táto oblasť menej aktívnou. V praxi to znamená, že ľuďom robí väčší problém vykonať dlhodobé rozhodnutia s ohľadom na svoje zdravie, vysvetľuje Science Alert.
Hoci výskumníci pozorovali zlepšenie v hrúbke určitých regiónov mozgovej kôry, ďalšie výskumy sú potrebné na to, aby lepšie pochopili, ako sa mozog zotavuje po alkoholizme. V rámci tejto práce nezohľadnili aj ďalšie faktory, ktoré mohli ovplyvniť ich výsledky. Nepozerali sa napríklad na fyzickú aktivitu, zdravie pečene či pľúc alebo genetiku človeka. Napriek tomu však štúdia predstavuje jedinečný pohľad na to, ako sa mozog zotavuje po tom, ako z nášho života vyradíme alkohol. Ďalšie štúdie sa vyžadujú aj preto, lebo do tejto sa zapojilo relatívne malé množstvo dobrovoľníkov. Výsledky teda vedci nemôžu zovšeobecniť.
Odhalili však, že počas prvého týždňa až prvého mesiaca sa mozog zotavuje rýchlejšie. Zotavovanie však prebieha dlhodobo. Od jedného mesiaca až po 7,3-mesiacov sa mozog stále zotavuje, no jeho oprava prebieha o niečo pomalšie. Autori zároveň poukazujú na to, že ak je niekto tuhý fajčiar alebo fajčí už veľa rokov, tempo zotavovania mozgu je takisto o niečo pomalšie.
