Celkovú anestéziu používame pri každom závažnejšom zákroku, no napriek tomu pre nás stále predstavuje obrovskú záhadu, hlavne v dvoch veciach. Ako je možné, že dokáže narušiť naše vedomie vrátane zmyslov a čo to hovorí o podstate nášho vedomia.
Výskumníci z inštitútu Picower vysvetľujú, že na vyvolanie celkovej anestézie sa používa propofol. V rámci nového výskumu však zistili, že aj pod vplyvom propofolu sa zmyslové vnemy stále dostávajú do mozgu, no v ňom sa signály ďalej nešíria. Znamená to, že vedomie môže vznikať, ak sú rôzne mozgové regióny zladené a fungujú na “rovnakej vlne”.
“V rámci našej štúdie prinášame dôkazy, že u zvierat môže vedomie závisieť na riadne synchronizovanej komunikácií medzi rôznymi regiónmi mozgu. Propofol, látka ktorá sa používa pri celkovej anestézii, túto komunikáciu odsekne, čím zabráni spracovaniu zmyslových vnemov,” tvrdia vedci z inštitútu Picower.
Výskum prináša jasné dôkazy o tom, že v uspatých zvieratách zvukové a dotykové vnemy stále vytvárali neurónovú aktivitu v oblasti mozgu, ktorá dostáva zmyslové vnemy. Rovnako jasne však dokázali pozorovať, že sa tieto signály ďalej nešírili do troch ďalších regiónov. Tie spracúvajú tieto signály na vyššej úrovni a na starosti majú aj kognitívne funkcie, ktoré môžeme pozorovať počas prebudeného stavu.
“Táto štúdia ukazuje, že mozgová kôra nie je na jednej vlne. Informácia sa do mozgu dostáva a registrujú ju hlavné zmyslové oblasti. Informácia sa však nedostáva do zvyšku mozgu. Vďaka celkovej anestézie nedokáže informácia dokončiť svoju cestu,” tvrdí jeden z autorov výskumu, Earl K. Miller.
Záhada nášho vedomia odhalená?
Štúdia vedcov z inštitútu Picower je prelomová v tom zmysle, že nám ponúka jedinečný pohľad na to, čo je to vedomie a ako funguje. Autori predpokladajú, že na to, aby vedomie mohlo vzniknúť sa vyžaduje koordinácia úloh naprieč rôznymi mozgovými regiónmi. Aktivácia len jedného alebo viacerých regiónov nestačí na to, aby bolo zviera alebo človek vedomé.
Zároveň však vedci prinášajú cenné poznatky, ktoré by mohli obohatiť odbor anestéziológie a zlepšiť starostlivosť o pacienta. V tomto smere vedci upozorňujú, že je dôležité aktívne monitorovať, čo sa deje v mozgu pacienta počas operácie. Ďalšie štúdie by mohli pomôcť nájsť spôsob, ako odhaliť, či pacient stále vníma, čo sa okolo neho deje.
Možno ste už počuli o desivých príbehoch, kedy sa pacient prebral uprostred operácie a hoci všetko cítil, nemohol s tým robiť nič. Takéto prípady sú v rámci medicíny mimoriadnou vzácnosťou. Počas operácie doktori monitorujú stav pacienta aj na základe iných parametrov, napríklad tepu srdca a ďalších.
Vedieť na základe mozgovej aktivity s istotou povedať, či pacient vníma alebo nie by však proces uspatia mohlo výrazne uľahčiť. Na základe toho by mohli lekári prispôsobiť dávkovanie propofolu, aby zabránili podobným hororovým prípadom.
