Väčšinou keď sa hovorí o strese, odborníci ho popisujú ako niečo zlé, čomu by sme sa mali vyhnúť. Výskumníci z Mayo Clinic však v rámci svojej novej štúdie vysvetľujú, že nie je stres ako stres. Úplne sa mu vyhnúť nedokážeme a v niektorých prípadoch ani nemusíme, pretože existuje dobrý a zlý stres.
V prvom rade musíme povedať, že stres je úplne prirodzená fyzická a psychologická reakcia. Ako vysvetľuje jedna z autorov štúdie, doktorka Safia Debar, stres je reakcia tela na nejakú požiadavku a v tomto prípade môže ísť o hocijakú požiadavku. V závislosti na type požiadavky môžeme pociťovať dobrý stres, ktorý je pre nás hnacou motivačnou a kreatívnou silou. Inými slovami povedané, ak pociťujeme optimálnu hladinu stresu, potom môžeme podávať lepší výkon. Pozitívny stres sa vtedy označuje ako eustres, negatívny ako distres.
“Predstavte si napríklad, že plánujete svadbu. V tomto prípade môžete pociťovať aj dobrý aj zlý stres,” vysvetľuje Debar.
Kľúčom k rozlíšeniu o aký druh stresu ide je to, ako daný stres vnímame a ako naň telo reaguje. Dlhodobé vystavenie stresu môže negatívne ovplyvniť každý orgán v ľudskom tele. Nastupujú pocity úzkosti a depresie, ktoré sa neskôr pretavia do tráviacich problémov. Keď sa stres objaví, štartuje sa kaskáda reakcií nielen v tele, ale aj v hlave.
Stres väčšinou nastupuje počas relaxácie. Stretneme sa s niečím čo stres vyvoláva a začína sa odozva. Pocity stresu vo väčšine prípadov stúpnu na vrchol a potom sa opäť upokoja na základnej hladine.
Keď pociťujeme stres, v tele sa môžu spustiť podobné reakcie, ako keď sa stretneme s reálnou hrozbou. Srdce, pľúca a svaly sa pripravujú na dva možné výsledky, buď bude telo bojovať, alebo utečie. Človek pociťuje rýchlejší tep, dýchanie a vyšší krvný tlak. Svaly sa zatínajú. Súbežne s tým sa spomaľujú funkcie tráviacej a reprodukčnej sústavy, ktoré človek v stresovej situácii nepotrebuje.
Rovnako sa mení aj imunitný systém. Imunitné bunky prestávajú bojovať s vírusmi alebo rakovinovými bunkami a prejdú do zápalového režimu. V ňom zvýšia produkciu špecifických proteínov.
Kedy je stres prospešný a kedy zas nie?
Keď “hrozba” pominie, stres upadne a telo sa začne opravovať a “upratovať”. Po uplynutí stresu sa uvoľňuje svalstvo, spomaľuje dýchanie a upokojí sa aj krvný tlak. Častokrát sa stáva, že po strese vyhľadávame spoločnosť druhých a rozprávame sa o tom, čím sme si prešli.
“Keď ste si prešli stresom a opäť sa upokojili, dokončili ste cyklus. Žiadne poškodenie nenastalo, práve naopak. Krátkodobý stres môže viesť k väčšej odolnosti. Ak ste si v živote prešli stresujúcou situáciou, upokojili ste sa a plne ste ju spracovali, na budúce už pre vás nebude taká stresujúca,” tvrdí Debar.
Problémom je, ak je človek opakovane pod veľkými dávkami stresu. V tomto prípade sa narúša schopnosť vrátiť sa na štartovaciu čiaru upadá. Stáva sa, že sme pod stresom dlhšiu dobu a vtedy sa stávame až nadpriemerne čulý. Robíme čo máme, no vieme, že sme unavení a pociťujeme úzkosť, ako vysvetľuje doktorka Debar.
Ďalším problémom je, ak počas života čelíme jednej stresujúcej situácii za druhou, bez obdobia kedy by sme mohli vydýchnuť a premýšľať. Nie je to totiž stresujúca situácia, ktorá v tomto prípade robí najväčšiu škodu, no práve to, že po stresujúcej situácii nemáme chvíľu kľudu. Po čase môže človek jednoducho otupieť a na nový stres nereagovať.
Môže to znieť dobre, ale nie je. Podľa štúdie všetky vyššie spomínané reakcie prebiehajú, no sú pred človekom ukryté.
Riziku stresového preťaženia môže čeliť každý. Medzi základné varovné znaky patrí napríklad to, ak sa stres zdá nepretržitý, neovládateľný, alebo začínate mať pocit, že sa neviete uvoľniť a ste na autopilotovi. Ďalším varovným znakom je, ak máte problém regulovať emócie. Pri stresovom preťažení sa môžete začať vyhýbať ľuďom, alebo radšej ostanete doma, akoby ste si mali vychutnať voľný čas. Stresové preťaženie sa môže prejaviť aj fyzicky, bolesťami hlavy, bolesti v hrudníku, zlým trávením, problémami so spánkom alebo častejšími chorobami.
