Mnohí z nás si z času na čas doprajú nejaké to pivo alebo pohárik, hoci vieme, že konzumácia alkoholu nie je s ohľadom na naše zdravie najlepšou voľbou.
Čoraz viac vedeckých prác dokazuje, že aj malé množstvo alkoholu môže zvýšiť riziko rôznych chorôb, napríklad rakoviny alebo srdcových ochorení. Vo vedeckej publikácii Psychopharmacology sa však objavila štúdia, ktorá sa na alkohol pozrela z iného hľadiska.
Vieme, že alkohol škodí nášmu zdraviu, no zároveň vieme, že ak to s ním preženieme, na druhý deň by sme sa najradšej prepadli od hanby. Veľa vtipov naráža práve na schopnosť alkoholu ovplyvniť naše správanie a presne to autori štúdie vo svojom výskume sledovali. Ich práca popisuje ako alkohol posúva naše morálne hranice a upozorňujú, že k posunutiu morálky stačí oveľa menej, než si myslíte.
Morálne zásady sú súborom pravidiel, ktoré nám pomáhajú fungovať v sociálnom svete. Do určitej miery riadia naše správanie a ovplyvňujú naše rozhodovanie. Morálku možno definovať rôznymi spôsobmi, no autori ju zhrnuli ako systém vytvárajúci balans piatich základných kategórií. Sú nimi: férovosť, lojalita, autorita, čistota a starostlivosť.
Morálne zásady nie sú univerzálne. Každý má svoje vlastné, ktoré sa vyznačujú rôznou kombináciou základných definovaných kategórií. Niekto kladie veľký dôraz na lojalitu, niekto ďalší môže byť férový a starostlivý, iní zas veria v rešpekt k autoritám. Morálne zásady ovplyvňuje nielen naša povaha, ale aj vierovyznanie alebo politické presvedčenie. Niektorí sú vo svojich zásadách pevný a o svojom presvedčení nediskutujú, iní od nich za určitých prípadov môžu upustiť.
“Napríklad ak je človek zásadovo férový, za žiadnych okolností by nezobral úplatok aby mal na svedomí krivdu,” píšu autori.
Výskumníci poukazujú na to, že ľudia majú vo väčšine prípadov jasno vo svojom vierovyznaní a politických názoroch a tieto presvedčenia sa nijak nemenia. Preto predpokladali, že rovnako sú na tom aj naše morálne zásady.
Čo sa stane, keď sa človek napije?
Na jednu stranu autori štúdie potvrdzujú, že zmeniť niekoho morálku je mimoriadne ťažké, ak nie rovno nemožné. Zároveň však existuje množstvo dôkazov, ktoré naznačujú že alkohol mení spôsob akým rozmýšľame, pociťujeme emócie a ako konáme. Niektorí vedci hovoria, že alkohol odstraňuje naše zábrany a “dovolí” nám robiť to, čo by sme inak nespravili. Autori nového výskumu však naznačujú, že požitie len jedného silného drinku má potenciál posunúť naše morálne zásady a zvýšiť teda riziko, že urobíme niečo, čo by sme za triezva odsudzovali.
V rámci novej štúdie autori skúmali do akej miery považujú dobrovoľníci základné morálne kategórie za dôležité. Dobrovoľníkov následne rozdelili do troch skupín. Jednej podali alkohol, druhej placebo a posledná slúžila ako kontrolná vzorka, informuje portál Psypost.
Dobrovoľníci v rámci experimentu požili drink, buď alkoholický alebo placebo a následne čakali, kým sa alkohol vstrebe do krvi. Vedci následne vykonali dychovú skúšku, pričom v prípade placeba použili pokazený alkohol tester. Následne dobrovoľníci vykonali hlavný test.
Výskum ukázal, že aj konzumácia jedného drinku môže ovplyvniť naše morálne zásady. Najviac alkohol ovplyvňoval naše zásady pre “čisté” správanie. Znamená to, že po konzumácii alkoholu mali dobrovoľníci väčšiu tendenciu konať nečisto, napríklad zúčastniť sa podujatia, kedy sa ľudia chovajú ako zvieratá. Menej výraznú, no stále výraznú zmenu pozorovali vedci pri starostlivosti. Iné piliere morálnych zásad, férovosť, lojalita, či autorita, ostali nezmenené. Pri placebe tento posun nepozorovali.
“Opití ľudia chcú robiť viac nemorálnych vecí ako triezvy ľudia. Túto tendenciu sme však pozorovali len v dvoch typoch správania, spojených s ublížením ostatným a zábranami voči nečistým aktivitám,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Mariola Paruzel-Czachura.
Táto štúdia môže pomôcť vysvetliť, prečo môžu byť ľudia pod vplyvom alkoholu agresívnejší, alebo prečo im nerobí problém zúčastniť sa morálne pochybných aktivít.
