Veda a výskum

Čo zabilo najslávnejšieho predka človeka: Zranenia Australopiteka Lucy poukazujú na jediný scenár

Fosíliu australopiteka objavili v roku 1974, no až v roku 2016 sa podarilo zistiť príčinu jej smrti.

Lucy má viac ako tri milióny rokov a považuje sa za najslávnejšiu fosíliu jedného z našich najstarších predkov. Pochádza z druhu Australopithecus afarensis. Zároveň je aj najstaršou a najúplnejšou kostrou dospelého predka človeka, ktorý chodil vzpriamene po dvoch nohách. Objavili ju v Etiópii v roku 1974 antropológ z Arizona State University, Donald Johanson.

Boli to však až vedci z University of Texas, ktorí v roku 2016 vyriešili „najchladnejší prípad v histórii vyšetrovania“, dôvod jej smrti. Keď pred šiestimi rokmi študovali kostru Lucy, vedci si všimli niečo, čo na fosíliách nevidno bežne, jej pravá ramenná kosť bola zlomená. Fosília sa vyznačovala niekoľkými ostrými a čistými zlomeninami.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Fraktúra takéhoto typu väčšinou vznikne, keď ruka pri páde narazí na zem a narazia prvky ramena proti sebe, čím sa vytvorí jedinečný podpis na ramennej kosti,“ vysvetľuje John Kappelman, ktorý štúdiu viedol.

Pôvod zlomeniny potvrdili aj ďalší vedci. Podľa teórie musel Australopitek Lucy spadnúť z mimoriadne vysokej výšky a počas pádu natiahnuť ruku, ktorou sa chcel zachrániť. Prakticky od nálezu Lucy, najstaršieho bipedálneho predka človeka, vedecká komunita špekulovala o tom, či tento druh trávil určitú dobu v korunách stromov.

Ako Lucy zomrela?

Vedci si všimli o niečo menej vážnu zlomeninu aj na ľavom ramene a ďalšie drobné zlomeniny na panvovej kosti, pravom členku, ľavom kolene a pozorovali aj fraktúru prvého rebra. Všetky tieto zranenia sú nespochybniteľným dôkazom vážnej telesnej traumy. Zároveň poukazujú na jeden scenár – pád.

„Je ironické že fosília, ktorá sa dlhú dobu nachádzala v centre zapálenej vedeckej debaty o tom, či naši predkovia liezli po stromoch, umrela tým, že spadla z koruny stromu,“ vyjadril sa Kappelman.

Prípad však zďaleka nebol uzavretý. Otázkou ostávalo, ako dokázal australopitek Lucy dosiahnuť dostatočnú výšku na to, aby bol jeho pád smrteľný? Autori výskumu mali teóriu. Lucy bola veľmi malá, merala približne 106 cm a vážila len 20 kg. Kvôli jej malým rozmerom dokázala v korunách stromov hľadať potravu a počas noci aj útočisko, aby sa ochránila pred inými predátormi.

Lucy musela spadnúť z výšky viac ako dvanásť metrov, pričom do zeme narazila rýchlosťou približne 56 km/h a viac. Podľa teórie narazila nohami napred a rukami sa snažila zmierniť náraz. To sa jej však nepodarilo, zranila sa, čo sa jej stalo osudným.

„Smrť prišla rýchlo. Keď som sa dozvedel výsledky, cítil som empatiu aj naprieč miliónmi rokov. Lucy už nebola len krabica kostí, ale polámané telo, bezmocne ležiace na spodku stromu,“ konštatoval Kappelman.

Podľa teórie mohla za nešťastnú smrť Australopiteka Lucy práve nešťastná kombinácia toho, že išlo o pozemného tvora schopného žiť aj v korunách stromov. Vlastnosti, ktoré jej umožnili efektívny pohyb na zemi, boli vlastnosťami, ktoré ju znevýhodňovali pri lezení.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close