Odkaz Neandertálcov prežíva do dnešnej doby: Ako nás ovplyvňujú ich gény?

Ľudská DNA ukrýva malé percento neandertálskych génov. Tie majú vplyv na náš vývoj, tvrdia autori novej štúdie?

Ako cítili naši predkovia?
Zdroj: CC0 from Pixabay, NASA / JPL-Caltech

Neandertálci sú z hľadiska druhu Homo najbližším evolučným príbuzným moderného človeka a ich odkaz ostáva v nás dodnes. Hoci nie je novinkou že máme v sebe neandertálske gény, nová štúdia dokázala, že tých 1 až 4% neandertálskej DNA aktívne ovplyvňuje naše vlastnosti.

Na novej štúdii pracovali vedci z niekoľkých vedeckých univerzít, vedení boli Sriramom Sankararamanom z UCLA. Vyvinuli sadu počítačových genetických nástrojov, ktoré im umožnili lepšie popísať kríženie našich predkov z Neandertálcami, ku ktorému došlo pred približne 50-tisíc rokmi. Na základe tohto výskumu tvrdia, že neandertálske gény ovplyvňujú vlastnosti moderného človeka, pričom tie najvýraznejšie zmeny sa týkajú imunitného systému. Gény moderného človeka však generáciami prevládajú viac a viac.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Vedci, ktorí sa venujú evolúcii človeka, skúmajú ako môže kríženie dvoch druhov pred desiatkami tisícmi rokov dozadu ovplyvniť biológiu dnešných ľudí. Naša štúdia vypĺňa nejaké medzery v poznatkoch, no táto otázka stále ostáva otvorená,“ vysvetľuje Sankararaman.

Vplyv neandertálskych génov na moderného človeka

V rámci práce vedci využili obrovský dataset, ktorý poskytla inštitúcia UK Biobank zastrešujúca najväčšiu zbierku genetických informácií moderných ľudí. Autori preskúmali gény takmer 300-tisíc Britov. Následne analyzovali viac ako 235-tisíc genetických variantov, ktoré mohli vzniknúť v Neandertálcoch. Našlo sa presne 4 303 rozdielov v DNA, ktoré ovplyvňujú moderného človeka až v 47 špecifických genetických vlastnostiach. Tými vlastnosťami sú napríklad rýchlosť spaľovania kalórií alebo imunita voči určitým ochoreniam.

Predchádzajúce štúdie nedokázali úplne vylúčiť gény z variantov moderných ľudí. Nová štúdia zvolila presnejšie štatistické metódy, ktoré im umožnili sústrediť sa na varianty, ktoré možno priradiť neandertálskym génom.

„Zaujímavosťou je, že sme našli niekoľko z identifikovaných génov, ktoré ovplyvňujú imunitný, metabolický a vývojový systém moderných ľudí. Tieto gény mohli ovplyvniť vývoj našich predkov po ich migrácii z Afriky,“ tvrdí spoluautorka štúdie, April Wei.

Vedci vytvorili robustný systém, ktorý by mohol v budúcnosti pomôcť aj iným vedeckým prácam. V rámci tejto pracovali len s bielymi obyvateľmi Spojeného kráľovstva, no vyvinuté nástroje by mohli pomôcť vo všetkých prípadoch, kedy sa vyžaduje práca s veľkými databázami.

Čoraz viac vedeckých štúdií potvrdzuje, že v minulosti skutočne došlo ku kríženiu druhov Homo sapiens a Homo neanderthalensis. Príkladom je štúdia z januára tohto roku, podľa ktorej má kríženie sa s Neandertálcami pre človeka vážne dôsledky. Ako vysvetlili autori, neandertálska DNA sa môže spájať s vyšším rizikom porúch nálad, depresie, nadváhy či infekcie horných dýchacích a močových ciest. Podľa názoru niektorých vedcov môže mať neandertálska DNA vplyv aj na to, či fajčíme.

Autori výskumu sa aj v budúcnosti pozrú na históriu nášho druhu. V ďalších štúdiách sa pokúsia odhaliť viac z toho, ako nás môžu gény neandertálcov ovplyvňovať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre