V období najväčšieho rizika jadrovej vojny za posledných 40 rokov len málokto vie, čo je to jadrová zima, tvrdia vedci
Napätie vo svete by sa dalo krájať. Vojna na Ukrajine či špionážne balóny nás približujú ku katastrofe.
Napätie vo svete stále rastie. Vojna na Ukrajine, špionážne balóny na území Spojených štátov a celkovo nie práve najlepšie vzťahy medzi svetovými veľmocami. Ak sledujete nielen naše, ale aj svetové médiá, určite ste si všimli, že sa slovné spojenie „jadrová vojna“ začalo objavovať čoraz častejšie.
Hrozí nám však reálne konflikt, počas ktorého poletia vzduchom jadrové hlavice? Na túto otázku zatiaľ nedokážu odpovedať ani najlepší experti, no dúfajme, že sa svetoví lídri pokúšajú robiť všetko preto, aby takýto konflikt nenastal. Globálna jadrová vojna by totiž pre svet znamenala katastrofu, ktorá by ohrozila život ľudstva na tejto planéte. Po nej by totiž prišla jadrová zima.
V rámci novej štúdie sa vedcom podarilo odhaliť, že pomerne veľké percento populácie nevie, čo jadrová zima znamená a čo by sa počas nej odohrávalo.
„Za posledných 40 rokov čelíme najväčšiemu riziku jadrového konfliktu, hlavne kvôli vojne na Ukrajine. Medzi populáciou však existuje len malé povedomie o tom, čo by mohol tento druh konfliktu priniesť. To málo vedomostí pochádza ešte z čias studenej vojny,“ tvrdí Paul Ingram, ktorý sa na prieskume podieľal.
Za novou štúdiou stoja vedci z University of Cambridge. Vysvetľujú, že pod pojmom jadrová zima sa rozumejú environmentálne zmeny, ktoré sú spôsobené ostrým jadrovým konfliktom. Detonácia jadrových zbraní totiž uvoľní obrovské množstvo látok, ktoré odrážajú slnečné žiarenie. Znamená to, že Slnko neprenikne na povrch planéty, teploty sa drasticky znížia a vymrú nielen rastliny, ale aj mnohé živočíšne druhy. Jadrová zima by mohla trvať približne desať rokov.
Neprehliadnite
Ako prebieha jadrová zima?
Teploty a hladomor však nie sú jedinými problémami. Ďalším faktorom je radiačný spád, ktorý pripraví o život milióny ďalších ľudí a to aj ďaleko od jadrových výbuchov.
„Verejnosť nemá dostatočné povedomie o tom, aký drastický môže byť dopad jadrovej vojny. Ľudstvo by dlhú dobu čelilo nepredstaviteľne drsným podmienkam,“ vysvetľuje Ingram.
Autori prieskumu tvrdia, že jadrová zima je pre mnohých spomienkou z dávnej histórie a ľudia si neuvedomujú, že tomuto obrovskému riziku čelíme opäť. Svetové vlády vnímajú jadrové zbrane ako najposlednejšie z posledných riešení a ich použitiu sa snažia vyhnúť. Akákoľvek snaha zabrániť jadrovému konfliktu je však podkopávaná v prípade, ak nemáme na pamäti najhorší možný scenár jadrovej vojny.
Krajiny sa bránia použitiu jadrových zbraní z jediného dôvodu. Práve jadrové rakety nás držia v „šachu“ a ak by ich jedna z krajín použila, druhá by odpovedala rovnako. Preto stačí len málo a svet by mal namierené priamo k apokalypse. Situácia však nie je dobrá ani na jednom z frontov.
Hodiny konca sveta sú symbolické hodiny, ktoré reprezentujú to, ako blízko je ľudstvo ku katastrofe, ktorá má potenciál priniesť globálnu katastrofu a ohroziť našu existenciu. Tento symbol zaviedli vedci z Bulletin of the Atomic Scientists v roku 1947. Čas na hodinách sa upravuje na základe rôznych environmentálnych, politických či iných hrozieb a hypotetický koniec sveta nastáva v momente, keď hodiny „udrú“ polnoc.
24. januára 2023 sa konzílium multidisciplinárnych odborníkov rozhodlo ručičky hodín presunúť na mrazivých 90 sekúnd pred polnocou. Ku koncu sveta sa ľudstvo nachádza najbližšie od založenia hodín.
Komentáre