Aká je rýchlosť svetla vo vákuu? Je rýchlosť odlišná, ak cestuje svetlo cez atmosféru alebo vodu?
Je rýchlosť svetla konštantná alebo nie? Krátka odpoveď je, že rýchlosť svetla závisí od toho, cez aké médium prechádza. Môže sa teda líšiť!
Einsteinova teória relativity nás učí, že nič nedokáže prekonať rýchlosť svetla. Niekoľko storočí dozadu si myslitelia svojej doby mysleli, že svetlo sa prenáša konštante, teda okamžite. No v 17. storočí vedec Olaus Roemer urobil prvý test, kedy odmeral rýchlosť svetla. Došiel k záveru, že rýchlosť svetla je 214 000 km/s a aj napriek tomu, že sa nedopátral k správnemu výsledku, tak minimálne vyvrátil, že rýchlosť svetla je konštantná. Dnes ale už vieme, že rýchlosť svetla je 299 792,5 km/s, píše portál vedelisteze.sk.
Je rýchlosť svetla nemenná?
Krátka odpoveď je, že nie je. Na rýchlosť svetla vplýva to, akým médiom prechádza. V prípade vákua sa rýchlosť svetla blíži k 300-tisíc kilometrom za sekundu. Ide o maximálnu rýchlosť, akú svetlo dokáže vyvinúť. No ak svetlo prechádza médiom ako je napríklad vzduch alebo voda, tak jeho rýchlosť klesá.
Rýchlosť svetla vo vzduchu je o niečo nižšia ako vo vákuu. No stále ide o „rýchlik“. Dôvodom je, že vzduchom cestuje asi o 90 kilometrov za sekundu pomalšie. Ako je to ale v prípade ďalších médií?
No ak by sme sa pozreli na rýchlosť svetla vo vode, tak by išlo o „slimáka“, hoci stále nie o najpomalšieho! Dôvodom je, že voda má index lomu 1.3, zatiaľ čo index lomu vo vákuu je 1. Pre tých, ktorí nevedia, tak Index lomu je materiálová konštanta určujúca šírenie elektromagnetického vlnenia (napr. svetla) v konkrétnom prostredí. Prejdime ale k rýchlosti svetla vo vode, ktorá je približne 225-tisíc kilometrov za sekundu.
Ak by sme merali rýchlosť svetlo cez sklo, tak by cestovalo ešte pomalšie. V tomto prípade je index lomu 1.5, čo znamená, že rýchlosť svetla v skle je „len“ 150-tisíc kilometrov za sekundu. Diamantom cestuje ale ešte pomalšie! V tomto prípade je index lomu 2.4, čo znamená, že rýchlosť svetla je 125-tisíc kilometrov za sekundu, čo je asi o 60 percent menej ako jeho maximálna rýchlosť vo vákuu.
Neprehliadnite
Prečo nemeriame vzdialenosti vo vesmíre v kilometroch ale vo svetelných rokoch?
Možno ste sa sami seba niekedy pýtali, prečo nemeriame vzdialenosti medzi planétami či hviezdami vo vesmíre v kilometroch. Dôvodom sú extrémne vzdialenosti medzi týmito objektami. Len vzdialenosti medzi Slnkom a planétami v našej sústave, sú v miliónoch kilometroch. Jeden svetelný rok sa rovná 9,5 biliónom kilometrom. Pre lepšiu ilustráciu, odhaduje sa, že galaxia Mliečna dráha má priemer asi 150 000 svetelných rokov, teda asi 1.4191096 x 10 na osemnástu kilometrov.
Komentáre