Veda a výskum

Toto masové vymieranie vedci opisujú ako „perfektnú búrku“: Podobnou krízou Zem prechádza aj dnes

V rámci novej štúdie vedci opisujú podobnosti vymierania počas neskorého devónu a momentálne prebiehajúceho globálneho otepľovania.

Na území Kanady a Severnej Dakoty leží formácia Bakken, ktorá má rozhlohu viac ako 500-tisíc kilometrov štvorcových. V nej našli výskumníci stopy, ktoré vysvetľujú viac o masovom vymieraní života na Zemi, ktoré nastalo v období neskorého devónu, teda pred približne 350-miliónmi rokov.

Zem si prešla počas svojej histórie piatimi výraznými vymieraniami, pričom to v období devónu výskumníci opisujú ako „perfektnú búrku“ udalostí, ktoré ovplyvnili našu planétu výrazným spôsobom a umožnili ju vyformovať sa do sveta, aký poznáme dnes. Za novou štúdiou stoja vedci z University of Maryland. V rámci práce zistili, že počas tohto vymierania si organizmy prešli niekoľkými krízami. Viackrát sa stalo, že z oceánov planéty zmizol kyslík a rozšíril sa sulfán. Autori štúdie túto krízu prirovnávajú k modernému globálnemu otepľovaniu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Kríza pred 350-miliónmi rokov nás vie veľa naučiť o tom, ako sú prepojené rôzne faktory, napríklad morské hladiny, globálne podnebie, chemické zloženie vody a vymieranie života.

„Existovali aj ďalšie masové vymierania, pravdepodobne zvýšením hladín sulfánu v oceánoch. Žiadna štúdia však doteraz tak dôkladne nepreskúmala mechanizmy, ktoré stáli za vymieraním živočíšnych druhov v tak dôležitom bode histórie planéty,“ vysvetľuje Alan Jay Kaufman, jeden z autorov štúdie.

Vymieranie v neskorom devóne sa vyznačuje rozšírením rastlinstva na súši. To spevnilo pôdu, pomohlo presúvať do oceánov živiny a do atmosféry pridalo kyslík a vodnú paru. Popritom rastliny z atmosféry sťahovali oxid uhličitý. Obdobie devónu skončilo približne v rovnakom období, ako vznikla formácia Bakken. Vďaka tomu sa formácia stala akousi časovou kapsulou, ktorá vedcom viac hovorí o podmienkach planéty.

Podobné ako globálne otepľovanie

V rámci štúdie vedci analyzovali viac ako stovku vzoriek získaných z formácie. Na základe tejto analýzy vysvetľujú, že vymieranie neskorého devónu pozostávalo až z troch biotických kríz menom Annulata, Dasberg a Hangenberg. Práve posledná kríza sa prepája s jedným z najväčších masových vymieraní života.

„Z geologických záznamov sme sa dozvedeli o niekoľkých udalostiach, počas ktorých boli veľké plochy oceánu zbavené kyslíku. Predpokladáme, že tieto udalosti vznikli spolu s drastickým zdvihnutím vodných hladín, pravdepodobne kvôli rozpúšťaniu ľadu na Južnom póle,“ tvrdí Kaufman.

Takzvané „mŕtve zóny“ by potom viedli k vyšším hladinám sulfánu v oblastiach, kde žilo množstvo života. Tým došlo k masovému vymieraniu života na planéte.

Výsledky tejto štúdie možno podľa autorov uplatniť aj na dnešný problém globálneho otepľovania. Cirkulačný systém oceánu sa stará o presun živín a ak by sa spomalil vplyvom otepľovania, veľké časti oceánu by mohli ostať bez kyslíku či živín. Živočíšne druhy z mŕtvych zón by migrovali a zároveň by niektoré z nich začali vymierať. Výsledkom je nižšia biodiverzita v oceánoch planéty.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close