Šanca, ktorá sa naskytne raz za sto rokov: Najbližší a najjasnejší záblesk gama žiarenia ohromuje astronómov
Vďaka jedinečnému objavu dostávajú astronómovia príležitosť odkryť niekoľko vesmírnych záhad.
Záblesky gama žiarenia sú náhodné – mimoriadne prudké záblesky, ktoré väčšinou prichádzajú zo vzdialených kútov vesmíru. Zároveň ide vo väčšine prípadov o krátkodobé javy, ktoré trvajú približne pol sekundy, aj keď najdlhší pozorovaný záblesk trval takmer 2 hodiny.
Dva nezávislé vedecké tímy nedávno pozorovali niečo, čo možno považovať za najbližší a najenergetickejší záblesk gama žiarenia, aký sa nám doteraz podarilo objaviť. Zachytili ho prostredníctvom teleskopu Gemini South, jedného z dvojice teleskopov Gemini Observatory pod správou vedeckého centra NOIRLab. Teleskop skúmal jasne žiariace ostatky explózie, pravdepodobne supernovy z ktorej sa zrodila čierna diera.
Pozorovaný záblesk vedci označili ako GRB 221009A a vznikol približne 2.4-miliardy rokov od nás. Po zachytení záblesku vedci pokračovali v pozorovaní regiónu, aby získali čo najviac informácií o tom, čo sa dialo po explózii.
„Pozorovaný záblesk gama žiarenia je výnimočne dlhý a zároveň je najjasnejším zábleskom, aký sme pozorovali. Jeho dohra vo všetkých pozorovaných vlnových dĺžkach láme rekordy. Záblesk je mimoriadne jasný a zároveň sa nachádza veľmi blízko. Veríme že to je šanca, ktorá sa naskytne len raz za sto rokov,“ vysvetľuje Brendan O’Connor, vedúci pozorovacieho tímu.
Najjasnejší zo všetkých
Unikátny objav by vedcom mohol prezradiť viac o tejto kozmickej záhade, od zrodu čiernych dier až po testovanie modelov pre správanie temnej hmoty. Astronómovia predpokladajú, že záblesky gama žiarenia vznikajú po kolapse masívnych hviezd, ktoré mnohokrát prevyšujúcich hmotnosť nášho Slnka. Keď sa podobné hviezdy dostanú na koniec svojho životného cyklu, explodujú ako supernovy a po sebe zanechajú čiernu dieru.
Keď čierna diera vznikne, vytvoria sa nad jej pólmi prúdy častíc pohybujúce sa takmer rýchlosťou svetla. Tieto lúče sa prederú hmotou, ktorá ostala po explodovanej hviezde a popri tom vylučujú röntgenové a gama lúče. Ak sú prúdy častíc nasmerované k Zemi, astronómovia ich môžu zachytiť ako záblesky gama žiarenia.
Neprehliadnite
Záblesky gama žiarenia začali astronómovia pravidelne zaznamenávať približne od 90. rokov minulého storočia. Zaznamenali ich už tisíce, no v tomto prípade si nový záblesk vyslúžil prezývku BOAT (pozn. redakcie: Brightest of All Time), alebo najjasnejší zo všetkých. Zo všetkých pozorovaných zábleskov totiž vyniká mimoriadnym spôsobom.
Vedci zároveň získavajú ďalšiu jedinečnú možnosť. Pomocou pozorovaného záblesku budú môcť odhaliť pôvod prvkov ťažších než železo. Presnejšie zodpovedajú, či tieto prvky pochádzajú čisto len zo zlučovania neutrónových hviezd, alebo môžu mať aj iný pôvod. Tým iným pôvodom sa v tomto prípade rozumie kolaps hviezdy a vytvorenie záblesku gama žiarenia. Observatórium Gemini vedcom umožní sledovať kolaps najmasívnejších hviezd vo vesmíre a zistiť, aké prvky môžu počas tohto kolapsu vznikať.
Komentáre