Lochnesská príšera je tvor zo škótskeho folklóru, ktorý údajne žije v jazere Loch Ness. Dnes existuje nespočetné množstvo fotografických a sonarových „dôkazov“ o existencii tohto bájneho monštra, no napriek tomu sa okolo jej existencie vedú dlhodobé spory.
Vzhľad a opis Lochnesskej príšery sa líši od jedného pozorovania k druhému. Po prvýkrát sa mýtus dostal do pozornosti verejnosti v roku 1933. V tomto roku mali údajne pozorovať Lochnesskú príšeru manželia Spiceovci, ktorí ju videli ako sa údajne plazí po ceste. O rok neskôr išiel anglický chirurg Robert Wilson aj s priateľkou okolo jazera, keď si všimol dlhý tmavý pás a vyfotografoval ho. To bola prvá fotografia, ktorá mala dokazovať existenciu Lochnesskej príšery. Odvtedy jazero navštívilo mnoho vedcov, amatérov, novinárov a turistov. Nikdy sa však nepodarilo dokázať, že Lochnesská príšera skutočne existuje.
Tejto téme sa venuje aj nová štúdia publikovaná v JMIR Publications. Ktorá sa pokúšala zodpovedať, či by Lochnesská príšera nemohla byť predsa len skutočná. Namiesto bájneho monštra by však malo ísť o veľkého úhora. Autorkou štúdie je Floe Foxon, ktorá svoju prácu zakladala na predchádzajúcich pozorovaniach a odhadoch dĺžky Lochnesského monštra. Následne zistila pravdepodobnosť toho, že by sa takýto úhor mohol objaviť v sladkovodnom jazere v škótskej vysočine.
Tajomstvá Lochnesskej príšery
Záhada Lochnesskej príšery pretrváva už niekoľko desaťročí a fascinuje celý svet. Od začiatku záhady sa objavilo mnoho rôznych hypotéz vrátane tej, ktorá tvrdí že Lochnesská príšera je v skutočnosti úhorom impozantných rozmerov. Štúdia však dospela k záverom, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa v oblasti jazera Loch Ness nachádzal približne metrový úhor. Presnejšie, šance na pozorovanie sú odhadom 1 ku 50-tisíc.
Autorka štúdie zároveň vysvetľuje, že takéto šance by mohli pomôcť vysvetliť aspoň nejaké pozorovania menších, no neznámych tvorov. Pravdepodobnosť výskytu väčších úhorov je však prakticky nulová. To znamená, že prípady, kedy ľudia pozorovali väčšie tvory nemožno prisúdiť existencii obrích úhorov v jazere.
„Čisto štatistická práca nepodporuje existenciu neobvykle veľkých úhorov v jazere. Napriek tomu túto štúdiu považujem za veľmi potrebnú prácu, ktorá prináša potrebný vedecký pohľad na fenomén obklopený rúškom tajomstva. Napriek názoru väčšiny verím, že hranica medzi folklórom a zoológiou je niečo, čo možno vedecky skúmať a analyzovať. Práve veda môže priniesť cenný pohľad na fenomény podobného druhu,“ tvrdí Foxon.
Výsledky štúdie pomáhajú lepšie pochopiť záhadu jazera Loch Ness a monštra, ktoré v týchto vodách podľa mnohých žije. Lochnesská príšera je jednou z najznámejších záhad sveta a práve vďaka podobným prácam by sme sa mohli dopátrať k pravde. Floe Foxon verí, že táto práca podnieti aj ostatných autorov netradičných prác, aby svoje teórie publikovali.
