Zem sa momentálne nachádza uprostred krízy globálneho otepľovania. Za posledné roky sa tomuto problému venovalo veľa štúdií, no všetky dospeli zväčša k rovnakým, nie veľmi pozitívnym záverom. Ak sa k problému nepostavíme zodpovedne čo najskôr, koledujeme si o problém.
S týmito štúdiami sa spájajú aj znepokojivé predpovede a už niekoľký rok po sebe teploty lámu všetky rekordy. Ak sa na to pozeráme z krátkodobého hľadiska, posledné obdobie sa skutočne vyznačuje najvyššími teplotami v modernej dobe, no stretnete sa aj so správami, že tento rok bol najteplejším rokom za posledných 100-tisíc rokov. To už znie veľmi vážne, no podľa princípov vedy si každé odvážne tvrdenie vyžaduje rovnako silné dôkazy. Portál The Conversation sa pozrel, či majú takéto správy skutočne nejakú váhu.
Paleoklimatickí vedci v tomto smere upozorňujú, že médiá ostávajú aj naďalej médiami a niektoré titulky môžu byť trošku prehnané. Čo sa však vedy týka, neexistujú žiadne detailné teplotné záznamy, ktoré by nás dokázali zobrať 100-tisíc rokov do minulosti. Hoci vedci nemôžu s istotou nič tvrdiť, zároveň nevylučujú ani to, že skutočne môžeme pociťovať najvyššie teploty za posledných 100-tisíc rokov.
Vstúpili sme do novej éry
Pred pár rokmi sa vedecká komunita zhodla na tom, že naša planéta vstúpila do nového klimatického obdobia, ktoré tu nebolo posledných 100-tisíc rokov. Toto tvrdenie sa zakladá na tom, že od priemyselnej revolúcie už teploty vzrástli o 1 stupeň Celzia a množstvo skleníkových plynov v atmosfére naznačovalo, že takto zvýšené teploty až tak rýchlo nezmiznú. Aj pri najoptimistickejších scenároch podľa vedcov ostanú teploty dlhodobo vyššie o stupeň ako pred priemyselnou revolúciou.
Ak sa pozrieme o niečo viac do minulosti, približne 125-tisíc rokov dozadu. Všimneme si vyššie teploty ako pred priemyselnou revolúciou. V tomto smere vedci odhadujú, že teploty neprevýšili oteplenie o 1,5 stupňa Celzia, k čomu sa ľudstvo dnes rapídne blíži. Znamená to, že pred 100-tisíc rokmi neboli teploty vyššie ako dnes, no pred 125-tisíc rokmi by sme na Zemi pociťovali podobné teploty ako dnes. Sú to však vedecké odhady.
Globálne otepľovanie je súčasnou krízou
Situácia v minulosti nám môže poskytnúť pohľad na to, ako sa Zem správa v prípade klimatických zmien, no nič to nemení na tom, že by sme mali problém adresovať teraz. Zem sa v priemere oteplila o 1,14 °C medzi rokmi 2013 a 2022. Pre porovnanie, medzi rokmi 2010 a 2019 boli teploty vyššie o 1,07 °C ako pred priemyselnou revolúciou. Vedci tvrdia, že človek za desať rokov zdvihne teploty Zeme o približne 0.2 °C. Za poslednú dekádu sme tiež do ovzdušia vypustili obrovské množstvo skleníkových plynov, približne 54-miliárd ton oxidu uhličitého.
Krajiny sa zaviazali udržať globálne teploty na hodnote 1,5 °C. V tomto smere je dôležitý náš uhlíkový rozpočet, teda koľko oxidu uhličitého môžeme do atmosféry vypustiť, aby sme mali aspoň polovičnú šancu udržať otepľovanie na dohodnutom limite. V roku 2020 sme mali uhlíkový rozpočet 500-miliárd, dnes ho máme len 250-miliárd. Ak to takto pôjde ďalej uhlíkový rozpočet minieme do pár rokov a situácia sa bude len zhoršovať.
So zhoršením globálneho otepľovania sa spája riziko, že viaceré časti Zeme sa stanú pre ľudí neobývateľné. Už dnes spôsobujú vysoké teploty zdravotné problémy ľuďom pracujúcim v exteriéroch.
Mnohí vedci sa obávajú, že ani po roku 2100 sa globálne otepľovanie nezastaví. Oblasti vhodné pre pestovanie plodín sa presunú bližšie k pólom planéty. Miesta, ktoré sú dnes známe bujným ekosystémom, sa stanú pusté. Do týchto miest patrí napríklad amazonský prales. Teploty v tropických regiónoch by mohli dosiahnuť pre ľudí smrteľnú hodnotu, teda dnes husto zaľudnené oblasti by ostali prázdne.
Globálne otepľovanie je krízou, ktorú by sme mali adresovať čo najskôr, ak nechceme žiť vo svete, ktorý ku nám nebude až tak priateľský.
