Najmä rodičia vedia, ako je to s tínedžermi niekedy ťažké. Chcú im poradiť, no zdá sa, ako keby vždy robili presný opak toho, čo im rodič poradí. Výskumníci z University of California, Riverside, však objavili trik, ktorý môže rodičom pomôcť.
Vo svojej novej štúdii vysvetľujú, ako môžu presvedčiť tínedžerov, aby si zobrali ich rady k srdcu. Má to jeden háčik. Rodič musí vedieť rešpektovať samostatnosť jeho dospievajúceho dieťaťa. Autori štúdie si uvedomujú, že niekedy to s mladými mužmi a dievčatami môže byť naozaj zložité. Ak rodič po neúspešných pokusoch použije vety ako “lebo som tak povedal” alebo “zmier sa s tým”, nedosiahnu nič iné ako to, že si tínedžer vybuduje mentálne steny, cez ktoré sa dobré úmysly rodičov dostanú veľmi ťažko.
Ak sa ale rodič zaujíma o pocity dieťaťa, komunikuje s ním a rozumie tomu, že tínedžer je človek, ktorý sa stále hľadá a snaží sa prísť na to, čo chce v živote robiť, pochopiteľne má takýto rodič so svojim dieťaťom lepšiu komunikáciu.
Autori novej štúdie do práce zapojili 194 tínedžerov vo veku od 18 do 25 rokov. Títo mladí ľudia vedcom prezradili momenty, kedy sa im rodičia pokúsili pomôcť vysporiadať sa s nejakým problémom, či si rady rodiča zobrali k srdcu a či im aj skutočne pomohli. Následne sa pýtali tínedžerov na to, ako sa dokážu vysporiadať s určitým problémom, ako dokážu ovládať svoje emócie a aký majú vzťah s rodičmi.
Popri tom zisťovali aj to, či majú tínedžeri názor, že ich rodičia zastávajú ich autonómiu.
Kedy tínedžer naozaj počúva
Autori štúdie vysvetľujú, že ak tínedžer príde sám za rodičom s prosbou o radu, vtedy si slová rodiča zoberie k srdcu bez ohľadu na ich vzťah. Problémovejšie sú ale nevyžiadané rady. Rodič môže postrehnúť, že jeho dospievajúce dieťa nerobí niečo tak, ako by malo alebo vidí, že mu robí problém vysporiadať sa s určitou komplikovanou situáciou.
Samozrejme, že rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Väčšinou sám prichádza za tínedžerom v snahe pomôcť a poradiť. Už predchádzajúce výskumy ukázali, že nevyžiadané rady môžeme vo všeobecnosti považovať za menej efektívne. V prípade rodičov čo chápu autonómiu svojho dieťaťa je oveľa vyššia šanca, že tínedžer si ich slová zoberie k srdcu. O radu alebo pomoc pritom možno priamo nestál.
“Rodičia podporujúci autonómiu môžu vedieť lepšie ako ponúknuť nevyžiadanú podporu. Tým sa vyhnúť tomu, že by dieťaťu dali podporu, o ktorú nestojí,” vysvetľujú autori štúdie.
Ak ale rodič trvá na svojom, nekomunikuje o svojich dôvodoch s dieťaťom, potom tínedžer môže vnímať aj úprimnú radu ako neúprimnú a tým pádom neefektívnu.
