Vedci preskúmali zvláštny efekt na náš mozog, ktorý nastane po prebdenej noci. Už ste sa s týmto stretli?
Vedci skúmali, prečo krátkodobý nedostatok spánku, má na náš mozog antidepresívny účinok.
Väčšina ľudí, ktorí boli celú noc bez spánku, poznajú veľmi dobre pocit, že sú unavení no zároveň nadmerne stimulovaní. Telo je vtedy fyzicky vyčerpané, mozog sa naopak cíti šťastne no ľahkovážne a bez premýšľania o svojich činoch. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo tento efekt spôsobuje?
Prečo sa po prebdenej noci náš mozog cíti ako v rauši?
Neurobiológia z North-West University ako prví objavili, čo vyvoláva tento stav. V novej štúdii výskumníci vyvolali miernu akútnu stratu spánku u myší a potom skúmali ich správanie a mozgovú aktivitu. Zistili, že nielenže sa zvýšilo uvoľňovanie dopamínu počas obdobia akútnej straty spánku, taktiež sa zvýšila aj synaptická plasticita, ktorá prepája mozog, aby udržala bublajúcu náladu na niekoľko nasledujúcich dní.
Tieto nové poznatky vedia pomôcť výskumníkom lepšie pochopiť, ako sa nálady prirodzene menia. Rovnako môžu pomôcť výskumníkom identifikovať v minulosti neznáme ciele pre nové antidepresívne lieky.
„Chronická strata spánku je dobre preštudovaná a rovnako aj jeho škodlivé účinky sú široko zdokumentované,“ povedal Kozorovitskiy. “ Ale krátkodobá strata spánku, napríklad študent, ktorý je celú noc hore kvôli blížiacej sa skúške, nie je zatiaľ dobre pochopená. Zistili sme, že strata spánku vyvoláva silný antidepresívny účinok a prepája mozog. Je dôležité pochopiť, ako naše bežné aktivity ako napríklad noc bez spánku, dokáže od základov zmeniť mozog už za pár hodín.“
Čo stojí za týmto efektom?
Pre výskumníkov nie je žiadnym tajomstvom, že akútne poruchy spánku sú spojené so zmenenými duševnými stavmi a správaním. Ide o známu vedomosť, no to, čo spôsobuje túto zmenu, nebolo doposiaľ riadne preskúmané.
„Je zaujímavé, že zmeny nálady po akútnej strate spánku sú intenzívne aj u zdravých jedincov, ako som to zažil aj ja a mnohí iní,“ povedal Wu.
Na preskúmanie týchto mechanizmov Kozorovitskiy a jeho tím vyvinuli experiment na vyvolanie akútnej straty spánku u myší, ktoré nemali genetické predispozície súvisiace s poruchami ľudskej nálady. Experimentálna metóda, aby vedci udržali myši v bdelom stave, musela byť dostatočne jemná, aby zvieratám nespôsobovala značný stres, ale mala byť dostatočne nepríjemné, aby zvieratám zabránili zaspať. Po prebdenej noci sa správanie zvierat zmenilo na agresívnejšie, hyperaktívne a hypersexuálne v porovnaní s kontrolnou skupinou myší, ktorá strávila noc tak ako vždy, a to bežným spánkom.
Neprehliadnite
Zatiaľ čo väčšina zmeneného správania zmizla do niekoľko hodín po akútnej strate spánku, antidepresívny účinok pretrvával oveľa dlhšie, a to až niekoľko dní. Výskumníci, neskôr zistili, že za týmto efektom stojí špeciálny signál, ktorý spôsobuje uvoľňovanie dopamínu. Do tohto procesu boli zapojené tri oblasti mozgu a to konkrétne prefrontálna kôra, nucleus accumbens a hypotalamus. Zaujímavým zistením rovnako bolo, že antidepresívny účinok ustúpil, keď výskumníci cielene umlčali dopamínovú reakciu v mediálnom prefrontálnom kortexe. Vedci sa preto domnievajú, že prefrontálny kortex je oblasť mozgu, na ktorú by sa mali výskumníci zamerať pri hľadaní terapeutických cieľov.
Ide o výsledok evolúcie?
Vedci nateraz úplne ale nechápu, prečo strata spánku spôsobuje tento efekt v mozgu, Kozorovitskiy má podozrenie, že v hre je evolúcia.
„Je jasné, že akútna spánková deprivácia nejakým spôsobom aktivuje organizmus,“ povedal Kozorovitskiy. „Môžete si predstaviť určité situácie, keď existuje predátor alebo nejaké nebezpečenstvo, kde potrebujete aktivovať kombináciu viacerých funkcií so schopnosťou oddialiť spánok. Myslím, že by to mohlo byť niečo, čo vidíme aj tu.“
V každom prípade vedci prízvukujú, že antidepresívny účinok je len prechodným stavom a človek potrebuje dostatok spánku, aby mohol riadne a hlavne zdravo fungovať. Teda nejde o zázračnú metódu, ako sa zbaviť depresií.
Komentáre