Ako náš mozog vie, že sme spravili chybu?
Ak niekde spravíme chybu, náš mozog nám nepovie len to, že je niečo zle. Dokáže nás informovať o tom, čo sa presne pokazilo.
Zdá sa nám to úplne prirodzené. Ak zle zatvoríme dvere, alebo zle kopneme do lopty, náš mozog nám okamžite povie, že sme urobili chybu. Dokáže to, lebo zvuk, ktorý v tomto prípade počuje, sa líši od očakávaného zvuku.
Výskumníci už dávnejšie preukázali, že neuróny v mozgu dokážu tieto zmeny pozorovať. Čo však ostávalo záhadou je, či v mozgu existujú bunky, ktoré majú jedinú úlohu, rozoznávať, ak niečo nie je tak, ako by byť malo. Na toto sa bližšie pozreli vedci z New York University. V rámci novej štúdie objavili triedu neurónov, ktoré označili ako “neuróny predpovedajúce chybu”. Za bežných okolností nereagujú tieto neuróny na bežné zvuky. Ak sa však objaví zvuk, ktorý mozog neočakáva, tieto neuróny sa aktivujú a dávajú mozgu informáciu o tom, že sa niekde stala chyba.
“Naše mozgy sú mimoriadne dobré v rozpoznávaní toho, čo sa vo svete okolo nás deje. Ešte o niečo lepšie sú však v rozpoznávaní toho, či sa niečo stať malo alebo nemalo,” tvrdí David Schneider, jeden z autorov štúdie.
Náš mozog vie presne, aká chyba sa stala
Ako tvrdí Schneider, nová skupina neurónov nám nehovorí, čo sa stalo, ale kde nastala chyba. Autori štúdie vysvetľujú, že táto nová skupina nám môže povedať viac o tom, ako sa počas života učíme, alebo ako reagujeme na rôzne zvukové vnemy. Výskumníci naznačujú, že práve tieto neuróny môžu hrať kritickú úlohu v tom, ako sa učíme rozprávať, alebo ako hráme na hudobnom nástroji.
“V oboch prípadoch hovoríme o procesoch, ktoré sa zakladajú na systéme pokus-omyl. Zároveň však prechádzame veľa omylmi a častokrát sa učíme z našich chýb. Zaujímalo nás napríklad, či majú mimoriadne dobrí hudobníci lepšiu schopnosť vnímať omyly než začiatočníci,” vysvetľuje Schneider.
Väčšina vecí čo robíme, má zmyslovú “odpoveď”, ktorá je pri optimálnom výsledku rovnaká. Ak zatvárame dvere auta, očakávame typický zvuk “zabuchnutia”. Ak sa nedostaví, vieme, že sme dvere zatvorili zle bez toho, aby sme to museli skontrolovať. Keď ale počujeme výraznejšie zabuchnutie, vieme zas, že sme dvermi tresli. Rovnako to platí aj pri iných činnostiach. Keď sa otočíme a počujeme spadnúť pohár, okamžite vieme, že sme ho museli zle položiť.
Zaujímavé je, že to nie je vlastnosť špecifická len pre ľudí. Autori štúdie vysvetľujú, že podobnú schopnosť identifikovať zvuky majú napríklad aj opice alebo myši, no aj veľa ďalších zvierat. V experimente na myšiach dokázali, že odpoveď tejto špecifickej skupiny neurónov je rovnaká ako tá naša. Neuróny ale nepovedali myši len to, že niečo je zle, dokázali jej povedať, čo presne sa stalo zle.
Neprehliadnite
Keď myši zatlačili páku, ktorá vydala nejaký zvuk, neuróny na predpovedanie chyby ostali neaktivované. Ak bol zvuk tichší, aktivovala sa určitá skupina neurónov. Keď však ostal nezmenený, no zaznel o čosi neskôr, aktivovala sa iná skupina neurónov.
Komentáre