Majú múdrejší ľudia rýchlejší mozog? Štúdia vedcov z Berlína v mnohom prekvapí
Autori výskumu skúmali ako inteligencia ovplyvňuje fungovanie nášho mozgu.
Výskumníci z Berlínskeho zdravotníckeho inštitútu sa vo svojej novej štúdii pýtali zaujímavú otázku: Majú inteligentní ľudia rýchlejší mozog? Na zodpovedanie tejto otázky navrhli experiment, ktorý priniesol naozaj zaujímavé výsledky.
Do experimentu sa zapojilo 650 účastníkov, ktorí vypĺňali inteligenčné testy. Osoby s lepšími výsledkami vyriešili jednoduchšie úlohy rýchlejšie, no na zložité úlohy potrebovali viac času ako účastníci s nižším skóre. Následne vytvorili simulácie mozgu, ktoré im pomohli určiť, čo sa za tým ukrýva. V ľudskom mozgu je približne 100-miliárd nervových buniek a každá z nich má približne 1000 kontaktov s ďalšími bunkami.
Mozog je mimoriadne komplexný orgán a zatiaľ sa nám nedarí pochopiť ako funguje. Výskumníkom z berlínskeho inštitútu pomohli aj simulácie, ktoré využívali dáta z vyšetrení mozgu, napríklad magnetickej rezonancie a matematické modely o biologických procesoch. Najprv vytvoria všeobecný model mozgu, ktorý ďalej prispôsobujú individuálnymi meraniami od jednotlivých ľudí. Tým dostávajú personalizované modely mozgu.
„Človek dokáže riešiť problémy vďaka delikátnej rovnováhe stimulácie a inhibície nervových buniek, čo v podstate ovplyvňuje naše rozhodnutia,“ vysvetlila Petra Ritter, jedna z autorov štúdie.
Ako sme už spomínali, do experimentu sa zapojilo 650 dobrovoľníkov. Tí museli vyplniť IQ test a výsledkami testu boli následne oboznámení. Autori štúdie zistili, že „pomalšie“ mozgy boli viac synchronizované, čo umožnilo nervovým obvodom v prednom laloku oddialiť rozhodovanie dlhšie ako mozgy s horšou koordináciou. Horšia koordinácia znamená, že informácie potrebné k rozhodnutiu sa nie je možné sprístupniť včas, alebo je problém udržať ich v pracovnej pamäti.
Synchronizácia mozgu
Synchronizácia v mozgu mení vlastnosti pracovnej pamäte a zároveň aj schopnosť vydržať dlhú dobu bez rozhodnutia. Pri riešení komplikovanejších problémov musí človek držať v pracovnej pamäti viac vecí a tie potom zosúladiť. Zhromažďovanie dôkazov pre zložitejšie riešenie niekedy trvá dlhšie, no zároveň vedie k lepším výsledkom. Pomocou modelu vedci dokázali ukázať ako rovnováha medzi excitáciou a inhibíciou neurónov na úrovni celej mozgovej siete môže ovplyvniť rozhodovanie a pracovnú pamäť na menšej úrovni jednotlivých neurónových skupín.
Neprehliadnite
Personalizované modely mozgu fungovali podobne ako skutočné mozgy skúmaných dobrovoľníkov. Výskumníkom sa podarilo metódu mozgovej simulácie ešte viac zdokonaliť. Tvrdia, že v budúcnosti by mohli podobné modely slúžiť napríklad na plánovanie chirurgických, alebo iných zákrokov. Lekár by videl, či je zvolený zákrok alebo liek vhodný pre konkrétneho pacienta. Tým by sa zabezpečila čo najvyššia účinnosť lieku a minimalizovali by sa rôzne vedľajšie účinky.
Zo štúdie vyplýva, že ľudia s vyšším IQ strávia viac času nad zložitejšími úlohami, no zároveň robia menej chýb ako ľudia s nižším IQ. Mozgy so zníženou funkčnou konektivitou doslova skočia k unáhleným záverom pri rozhodovaní.
Komentáre