Flynnov efekt: Ľuďom dekády stúpalo IQ, no od 90. rokov minulého storočia, sa dačo zmenilo. Hlúpneme?
Flynnov efekt popisuje postupný a dlhodobý rast priemernej inteligencie, no ten sa od konca 20. storočia postupne zastavuje
IQ testy vznikli v roku 1905 a vymyslela ich dvojica psychológov – Alfred Binet a Théodore Simon. Ich cieľom bolo zistiť, ktoré deti potrebujú v škole viac pozornosti. Od konca 19. storočia sa totiž verilo tomu, že verbálne schopnosti či pamäť, sú ovplyvnené našou inteligenciou. IQ testy vznikli na to, aby tieto schopnosti zmerali spolu s niekoľkými ďalšími zručnosťami.
Nie sú však dokonalé. Binet a Simon len predpokladali, že ich IQ testy budú odrážať všeobecnú inteligenciu človeka. Až neskôr sa zistilo, že neexistuje jediná všeobecne akceptovaná definícia inteligencie. Najväčší problém nastal, keď sa IQ testy stali štandardom pre armádu. Spojené štáty majú temnú históriu, ktorá sa spája s eugenikou, teda vedou, ktorá sa zaoberala cieleným krížením ľudského druhu.
Jej zakladateľom bol Francis Galton, ktorý pevne veril, že negatívne vlastnosti sa môžu odstrániť tak, že „nevhodní“ ľudia nebudú mať potomkov. V 19. storočí sa táto teória v Spojených štátoch uchytila a viedla k mimoriadne temnej dobe v histórii tejto krajiny.
Čo sa však IQ testov týka, Spojené štáty ich využívali na testovanie regrútov počas prvej svetovej vojny. Na ich základe sa rozhodli, kto pôjde na veliteľský výcvik. Eugenika ale naznačovala aj to, že inteligencia sa viaže na rasu, no situácia bola oveľa komplikovanejšia. Počas tejto doby sa armáda skladala z mnohých imigrantov, ktorí nevedeli dobre po anglicky. Ak ste nepoznáte jazyk, na testoch získate menšie skóre a to bez ohľadu na vašu inteligenciu, vysvetľuje IFL Science.
IQ testy a Flynnov efekt
Hoci majú svoje chyby, IQ testy sa používajú dodnes a od svojho vzniku sa prakticky nezmenili. Samozrejme, prispôsobovali sa ale dobe, aby boli stále aktuálne. To umožnilo vedcom naprieč rokmi sledovať, ako sa ľuďom na týchto testoch darí. Výskumníci si všimli, že naprieč 20. storočím sa inteligencia ľudí postupne zvyšovala o približne tri body za dekádu. To sa označuje ako Flynnov efekt.
Neprehliadnite
Flynnov efekt raz a navždy preukázal, že inteligencia nie je dedičná, teda musí existovať iný dôvod, prečo sa inteligencia postupne zvyšovala. Možným vysvetlením je lepší vzdelávací systém, lepšia výživa, no aj niečo oveľa depresívnejšie. Jedna štúdia totiž dokázala že olovo, ktoré sa pomerne dlhú dobu nachádzalo v benzíne, spôsobovalo pokles IQ. Keď svet prešiel na bezolovnaté palivá, IQ sa postupne začalo zvyšovať.
Všetko má svoje hranice. Vedci si začali všímať, že od 90. rokov minulého storočia začalo IQ postupne klesať. Austrália nezaznamenala medzi rokmi 1975 a 2003 žiadne zmeny a v Spojenom kráľovstve sa medzi rokmi 1980 a 2008 IQ znížilo o 2 až 6 bodov.
Dôvody sa opäť líšia. Niektorí vedci hovoria, že dnes už nekladieme na IQ testy až taký dôraz a ak sa ich rozhodneme spraviť, nepripravujeme sa na ne tak ako v minulosti. Svetová zdravotnícka organizácia však naznačuje, že za znižovaním IQ by mohlo stáť znečistenie ovzdušia.
„Znečistenie vzduchu môže mať negatívny dopad na vyvíjajúci sa mozog. To je znepokojivá správa, pretože toto poškodenie môže ovplyvniť naše kognitívne funkcie,“ písalo sa v správe o znečistení vzduchu.
Znečistenie vzduchu sa však považuje za problém, ktorý môžeme vyriešiť. Viacerí odborníci poukazujú na to, že s čistejším prostredím by mohlo IQ nasledujúcich generácií opäť začať stúpať.
Komentáre