Vedcov prekvapili zvláštne štruktúry v jadre Mliečnej dráhy: Odkiaľ sa tam zobrali?
Astronómovia našli v blízkosti čirnej diery ďalšiu časť skladačky, ktorá existuje už 40 rokov.
Väčšina galaxií v jadrách ukrývajú supermasívnu čiernu dieru a tá naša nie je výnimkou. V srdci Mliečnej dráhy leží Sagittarius A*, čierna diera s hmotnosťou približne 4-miliónov Sĺnk.
Začiatkom 80. rokov minulého storočia astronómovia odhalili gigantické jednodimenzionálne filamenty v blízkosti supermasívnej čiernej diery. Tieto filamenty ležali vertikálne a nedávno sa rovnakému vedcovi z Northwestern University, menom Farhad Yusef-Zadeh, podarilo objaviť novú populáciu zvláštnych štruktúr. Rovnako ide o filamenty, no tieto sú horizontálne a o niečo kratšie. Pre tých, ktorí nevedia, tak tieto štruktúry predstavujú prúdy plynu a prachu, ktoré sa pohybujú okolo čiernej diery.
Mysterious dashes revealed in Milky Way’s center: Hundreds of horizontal filaments point toward our central supermassive black hole https://t.co/jTspNvpgYT #science #astronomy #dashes #milky #way #center
— Reddit Journal of Science (@rsciencejournal) June 3, 2023
Nová populácia štruktúr zdieľa podobnosti s vertikálnou populáciou, no autor štúdie sa domnievajú, že ich pôvod je rozdielny. Vertikálne filamenty môžu na dĺžku dosahovať až 150 svetelných rokov a prechádzajú celou galaxiou. Horizontálne skôr pripomínajú morzeovku a nachádzajú sa len na jednej strane supermasívnej čiernej diery.
„Prekvapilo nás keď sme našli novú populáciu štruktúr, ktoré ukazujú do smeru čiernej diery. Objav považujeme za mimoriadne neobvyklý a chvíľu sme sa museli sami presviedčať, že vidíme správne,“ tvrdí Yusef-Zadeh.
Novoobjavené filamenty nie sú náhodné a zdá sa, že sa viažu na prúdenie hmoty od supermasívnej čiernej diery. Autori predpokladajú, že ich štúdia prezradí viac o vlastnostiach Sagittarius A*, napríklad orientácii, spine či jej akrečnom disku. Jadro Mliečnej dráhy je pomerne chaotickým miestom a ako autori dodávajú, potešilo ich, že v ňom našli kúsok poriadku.
Neprehliadnite
Štúdia stavia na štyroch desaťročiach výskumu. Po objavení prvých vertikálnych filamentov astronómovia objavili dve rádiové bubliny v okolí supermasívnej čiernej diery. Následne sa im podarilo odhaliť takmer tisíc nových vertikálnych filamentov, ktoré sa nachádzali v pároch a kopách. Tento objav vedci prirovnali k strunám kozmickej harfy.
Čo sa nachádza v jadre Mliečnej dráhy?
K novým objavom sa vedci majú šancu dostať aj vďaka lepším rádiovým prístrojom. Nenahraditeľným pomocníkom bol v tomto prípade teleskop MeerKAT, ktorý sa nachádza na Juhoafrickom rádiovom observatóriu SARAO. Filamenty vedci našli odstránením pozadia a vyhladenia šumu na záberoch teleskopu MeerKAT.
Horizontálne filamenty majú podľa autorov približne 6-miliónov rokov. Zatiaľ ale nie je známe, čo presne obe populácie vytvorilo.
„Celý čas som sa pozeral na vertikálne štruktúry a zvykol som si na ne. Ani by ma nenapadlo, že môžu existovať aj inak orientované,“ hovorí Yusef-Zadeh.
Teórie hovoria, že oba druhy filamentov sa nejakým spôsobom viažu na aktivitu v galaktickom jadre, no tam všetky podobnosti končia. Ako už ich názov naznačuje, vertikálne filamenty ležia kolmo na galaktickú rovinu, zatiaľ čo horizontálne sú rovnobežné. Horizontálna populácia filamentov však ukazuje na galaktické jadro, smerom k čiernej diere.
Vertikálne filamenty sú magnetické a relativistické (pozn. redakcie: častice sa pohybujú blízko rýchlosti svetla) zatiaľ čo tie horizontálne vyžarujú teplo. Vertikálne filamenty môžu dosahovať dĺžku až 150 svetelných rokov, zatiaľ čo horizontálne najviac 10. Vedci pokračujú s pozorovaniami a v budúcnosti by nám mohli predstaviť viac informácií o týchto zvláštnych štruktúrach.
Komentáre