Odkiaľ náš mozog vie, že máme chrípku?
Autori novej štúdie objavujú malú populáciu neurónov, ktorá informuje mozog o víruse v dýchacích cestách.
Keď chytíme chrípku alebo iný druh infekcie, náš mozog okamžite vie, čo sa deje. Výskumníci z Harvardu sa však zamýšľali nad spôsobom, ako sa náš mozog o možnej infekcii dozvedá.
Vo svojej práci odhalili počas výskumu laboratórnych myší malú skupinu neurónov v dýchacích cestách, ktoré informujú mozog, keď nás infikuje chrípkový vírus. Všimli si tiež, že krátko po infekcii sa otvára aj ďalšia signálna cesta, tentokrát medzi mozgom a pľúcami.
Každý z nás poznáme pocit keď sme chorí, no na rozdiel od hladu či smädu, vedci nedokázali až tak dobre popísať ako nepríjemné stavy počas chrípky v skutočnosti vznikajú. Štúdiu autori považujú za kľúčový prvý krok k pochopeniu prepojenia mozgu a tela počas choroby.
„V rámci našej práce začíname lepšie chápať základný mechanizmus detekcie patogénu a ako sa tento mechanizmus viaže na centrálnu nervovú sústavu. Donedávna ostávali tieto procesy do veľkej miery záhadou,“ vysvetľuje Stephen Liberles, ktorý sa podieľal na štúdii.
Práca tiež vysvetľuje, ako nám proti chrípke pomáhajú lieky, ako napríklad ibuprofen alebo aspirín. Výskumníci v rámci tejto štúdie pracovali s laboratórnymi myšami. Ak sa však ukáže, že výsledky možno aplikovať aj na ľudí, potom by sme mohli v budúcnosti vyrobiť lieky, ktoré nám proti symptómom chrípky pomôžu bojovať o niečo lepšie.
Čo robí mozog počas infekcie?
Ak chytíme chrípku alebo iné respiračné ochorenie, naše telo pomocou imunitného systému začína s chorobou bojovať. Mozog zároveň vytvára symptómy, ako napríklad stratu chuti do jedla, letargiu či horúčku. Môže však spustiť aj konkrétnejšie symptómy, napríklad hnačku, zvracanie, či kašeľ.
Neprehliadnite
Počas série experimentov vedci odhalili malú populáciu neurónov, ktoré sa nachádzajú v jazykohltanovom nerve. Tieto neuróny majú úlohu informovať mozog o tom, že sa v dýchacích cestách nachádza vírus chrípky. Neuróny zároveň majú receptory pre lipidy, ktoré sa nazývajú prostaglandíny.
Keď výskumníci v rámci experimentov prerušili nerv alebo myšiam podali aspirín, symptómy chrípky ustúpili. Spolu s týmito objavmi vedci usúdili, že jazykohltanový nerv slúži počas infekcie ako komunikačný prostredník medzi hrdlom a mozgom.
„Myslíme si, že tieto neuróny odovzdávajú mozgu informácie o patogéne a spustia neurónové obvody, ktoré kontrolujú našu reakciu na chorobu,“ vysvetľujú vedci.
Počas štúdie si všimli ešte jednu signálnu cestu, tentokrát medzi pľúcami a mozgom. Veria, že táto signálna cesta sa aktivuje v ďalších fázach ochorenia, kedy infekcia postúpila hlbšie do respiračnej sústavy. V tomto prípade však signálna cesta nepracuje s prostaglandínmi. V druhej fáze ochorenia symptómy neustúpili po požití ibuprofenu alebo aspirínu.
Autori štúdie priznávajú, že treba ešte ďalšie výskumy. Najdôležitejším bude zistiť, či podobné procesy prebiehajú aj v ľudskom tele. Ak áno, potom by sme v budúcnosti mohli vytvoriť lieky, ktoré nám lepšie pomôžu bojovať proti chrípke.
Komentáre