Zvláštne správanie môže veľa prezradiť o našich predkoch: Prečo sa primáty krútia na mieste?

Správanie primátov v zoo nemusí byť len vtipnou atrakciou, ale základným správaním, ktoré vykazovali aj naši predkovia.

titulka-clovek-simpanz
Zdroj: unsplash.com (Kelly Sikkema)

Ak sa pozrieme do histórie, všimneme si že obrovské množstvo rozličných kultúr má minimálne jeden spôsob ako „uniknúť z reality“. Či už prostredníctvom rôznych rituálov alebo praktík, zdá sa, akoby sme mali vrodenú túžbu vyhľadávať stavy, pri ktorých je naše vnímanie iné od bežného života.

Zdá sa však, že táto vlastnosť nie je jedinečná pre nás ľudí, alebo aspoň tak naznačujú výsledky štúdie, na ktorej sa podieľali vedci z University of Birmingham. Všimli si, že primáty sa môžu cieľavedome točiť na mieste, aby sa im zatočila hlava.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ich výskum začal zaujímavým spôsobom, sledovaním videa, na ktorom sa gorila točila v bazéne. Netrvalo dlho a našli aj ďalšie zábery goríl, šimpanzov, opíc bonbo, či orangutanov, ktoré vykazovali podobné správanie. Dokopy veci počas štúdie analyzovali viac ako 40 videí, ktoré môžete nájsť napríklad aj na platforme YouTube. Z týchto videí dokázali vyčítať, že primáty sa otočili približne 5.5 krát za „jedno kolo“ rýchlosťou približne 1.5 otoční za sekundu. Toto zopakovali v priemere trikrát.

Možno sa vám to zdá ako bláznivé správanie a tieto údaje vám veľa nepovedia, no v skutočnosti sú pre potreby štúdie mimoriadne dôležité. Vedci zistili, že primáty sa dokážu krútiť rovnakou rýchlosťou ako profesionálni tanečníci, konkrétnejšie moslimovia Derviš, ktorí sú známi svojimi krútiacimi ceremóniami, počas ktorých sa dostávajú do duchovného tranzu.

„Ak sa krútime, mení sa naše vedomie. Týmto procesom sa narúša nielen naša koordinácia, ale aj reakcie medzi hlavou a telom. Ak sa krútime, cítime sa omámený, možno nám je aj kúsok nevoľno, no môžu sa objaviť aj pocity dobrej nálady. Zoberte si ako príklad deti, ktoré sa zabávajú na kolotočoch,“ vysvetľuje doktor Adriano Lameira, jeden z vedúcich štúdie.

Vedomé privodenie dezorientácie

V rámci práce sa veci pokúsili zistiť, či môže nutkanie krútiť sa vychádzať zo správania našich predkov. Ak moderné primáty vyhľadávajú pocity nevoľnosti a omámenia, potom takéto pocity museli vyhľadávať aj naši predkovia. Autori v rámci štúdie poukazujú na to, že takéto správanie primáty vykazovali dobrovoľne, skoro akoby tancovali.

Preto je možné, že krútenie sa môže povzbudiť náladu primátov, alebo slúži akejsi sociálnej funkcii. Vo veľa prípadoch primáty využívali lano alebo lianu na to, aby sa mohli točiť rýchlejšie.

Aby toho nebolo málo, vedci sa následne pokúsili v praktickom experimente zopakovať správanie, ktoré videli na videách. V tomto bode zistili, že sa nedokážu krútiť tak dlho ako primáty. Na študovaných videách je jasne vidieť, že primáty sa krútia ďalej aj keď už pociťujú dezorientáciu. Krútia sa až dovtedy, kým nedokážu udržať rovnováhu a kým nespadnú na zem.

V predchádzajúcich štúdiách vedci skúmali účinky alkoholu a drog na stav mysle našich predkov. Táto štúdia však nepriniesla jasné výsledky, pretože nemožno povedať, či k týmto látkami mali naši predkovia prístup. Nová štúdia môže priniesť relevantnejšie výsledky, no autori sa musia do správania primátov ponoriť ešte o niečo hlbšie. Vedci nevylučujú ani to, že primáty sa snažili nejakým spôsobom zabaviť, pretože vo väčšine prípadov išlo o živočíchov v zajatí. Mohli sa však len hrať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre