Prečo nás ešte nekontaktovali mimozemšťania? Existuje jednoduché vysvetlenie, tvrdí nová štúdia
V Mliečnej dráhe by sa podľa hypotéz mal nachádzať inteligentný život i mimo nás, prečo sme teda žiaden nenašli? Nová práca sa pokúša vysvetliť Fermiho paradox.
Vedci zapojení do projektu SETI už niekoľko dekád pátrajú po inteligentnom živote za hranicami našej sústavy, no do dnešného dňa ostáva Zem jedinou planétou s inteligentnou civilizáciou vo vesmíre.
Existujú však planéty, na ktorých sa vyvinul život? Ak mohla vzniknúť naša Zem a vieme, že len v našej galaxii sa nachádza niekoľko stoviek miliárd ďalších svetov, potom je môžeme bezpečne predpokladať, že niekde vo vzdialenom kúte vesmíru by mohla existovať mimozemská civilizácia. Astronóm Frank Drake vytvoril rovnicu ktorá naznačovala, že Mliečna dráha by mala prekypovať životom, no astrofyzik Enrico Fermi považoval za zvláštne to, že sme ešte žiadnu neobjavili. Práve jeho slávna veta: „Kde sú všetci?“, sa stala základom pre Fermiho paradox.
Mnoho teoretických prác sa pokúšalo vysvetliť prečo sme ešte stopy mimozemskej civilizácie nenašli, hoci by ich malo v našej galaxii existovať niekoľko. Niektoré z teórií sú trošku pritiahnuté za vlasy, zatiaľ čo iné prinášajú triezvejší pohľad na problém. Nedávno sa objavila nová štúdia, ktorá taktiež ponúka realistický, no mimoriadne zaujímavý pohľad na vec. Podľa autorov štúdie mimozemšťania čakajú, kým sa im ozveme my.
Ako ale vysvetľuje portál Universe Today, problém nie je v tom, že by sa potenciálna inteligentná civilizácia hanbila, no jednoducho je príliš zaneprázdnená na to, aby skúmala každú potenciálne obývateľnú planétu. Ak by to bola pravda, potom by mohli byť obývateľné planéty vo vesmíre pomerne rozšírené, vyvodzujú autori.
Čakajú na náš signál
Ak sa nachádza vo vesmíre množstvo obývateľných planét, potenciálna civilizácia nemusí mať dostatok zdrojov na to, aby všetky preskúmala. Možno ani na to aby posielala správu ku každej jednej. Planéta síce môže mať vhodné podmienky pre život, no ak správa príde primitívnym jednobunkovým organizmom, tie si ju nevšimnú a už vôbec by ju nedokázali zachytiť a pochopiť.
Neprehliadnite
Lepšou taktikou môže byť trpezlivosť. Ak vo vesmíre existuje vyspelá civilizácia, tá môže jednoducho počkať, kým sa život na konkrétnej planéte dostane do určitého štádia. Vtedy sám začne posielať správy do vesmíru. Ak sa pozrieme na históriu, môžeme si všimnúť, že príkladom tohto konceptu sme aj my ľudia.
S vynálezom rádia sme začali pred približne 100 rokmi vysielať do vesmíru signály, či už úmyselne alebo omylom. Za ten čas sa signály mohli dostať do rádiusu 100 svetelných rokov a mohli sa dostať do 15-tisíc hviezdnych sústav. Len tie, ktoré ležia vo vzdialenosti 50-svetelných rokov, by však mohli poslať odpoveď, ktorú by sme teraz už zachytili. V tomto okruhu leží približne 1300 hviezdnych sústav.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa ale naše prvotné vysielania stali len šumom nerozoznateľným od bežnej kozmickej radiácie. Autori štúdie však použili túto situáciu ako príklad. Okrem neúmyselných rádiových vysielaní ľudstvo poslalo do vesmíru aj cielené rádiové správy pre akúkoľvek vyspelú civilizáciu. Tá možno čaká práve na takéto vysielania.
Komentáre