SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Neumannove sondy môžu byť najtemnejším vysvetlením Fermiho paradoxu. Prečo sme ešte neobjavili inú civilizáciu?

Nová štúdia ponúka ďalšiu teóriu o tom, prečo sme nenašli stopy života za hranicami našej planéty.

V 40. rokoch minulého storočia vytvoril vedec John von Neumann matematickú teóriu, ktorá popisovala stroje schopné nekonečného rozmnožovania sa. Tieto stroje neskôr získali pomenovanie von Neumannove sondy.

Von Neumannove sondy by dokázali zbierať zdroje z okolia a pomocou nich vytvoriť svoje vlastné kópie. Podľa teórie sa hodia na preskúmavanie vesmíru. Vedci, ktorí pátrajú po stopách mimozemských civilizácií tvrdia, že ak by existovala vo vesmíre inteligentná civilizácia, v určitom bode by postavila von Neumannove sondy a na tie by sme skôr či neskôr natrafili.

Kde sú všetci?“ položil Enrico Fermi otázku počas obedňajšej prestávky s ďalším fyzikmi. Upozornil na to, že aj napriek tomu, že vesmír je relatívne dosť starý, nenachádzame v Mliečnej ceste žiadne stopy po mimozemských civilizáciách. Podľa tejto slávnej vety vznikol takzvaný Fermiho paradox, teda nesúlad medzi teóriou, že by mala byť Mliečna dráha plná života a faktom, že sme žiaden doteraz neobjavili

Táto technológia je zaujímavým myšlienkovým konceptom, no spája sa s ňou aj niekoľko teoretických komplikácií. Ak tieto stroje navrhli tak, aby dokázali získať zdroje potrebné pre výrobu ďalšieho „potomka“, kedy so svojim klonovaním prestanú? Niektorí teoretickí fyzici varujú pred postavením von Neumannovho stroja, pretože ten by sa začal rozmnožovať bez kontroly, až kým by nevyužil všetky zdroje vo vesmíre.

Ďalší problém von Neumannovho stroja opisuje aj štúdia z University of St. Andrews, informuje Universe Today. Podľa nej sa z určitého percenta von Neumannových sond stanú „predátory“, ktoré začnú loviť svoj vlastný druh. V štúdii sa píše, že ak by civilizácia dokázala vytvoriť stroje, ktoré sa dokážu replikovať, potom by stihla galaxiu preskúmať do 100-miliónov rokov.

„Ak sú sondy schopné vytvoriť vlastnú kópiu, reálne potom mala byť Mliečna dráha preskúmaná od vzniku Slnečnej sústavy mnohokrát. Prečo sme teda nenašli žiadnu takúto sondu?“ vysvetľuje Duncan Forgan, autor štúdie.

Niektorí veria, že takouto sondou bol záhadami opradený objekt Oumuamua, ktorý astronómovia zachytili v roku 2017. Táto skupinka vedcov verila, že je podlhovastý objekt solárnou plachtou. Väčšina však tejto teórii neverila.

Hviezdne vojny

Jedna zo štúdií ale prináša zaujímavejšiu teóriu: Čo ak nevidíme známky mimozemskej civilizácie preto, lebo sa samé aktívne ničia? Podľa Forgana môže medzi samoreplikovateľnými sondami existovať podobný vzťah ako medzi predátormi a korisťou na Zemi. Aby zistil, či to môže byť pravda, použil rovnice pomocou ktorých vedci zisťujú dynamiku biologického systému, v ktorom sa ovplyvňujú dva živočíšne druhy.

„Možno istá populácia sond zmutuje a začnú loviť iné sondy kvôli zdrojom. Ak sa to stane, počet samoreplikovateľných sond klesne a snaha preskúmať galaxiu vyjde na zmar,“ tvrdí Forgan.

Simulácie ukázali, že aj keby sa z určitej populácie sond stal vražední maniaci, celkovú populáciu by to drasticky neovplyvnilo. V tomto prípade korisť by si dokázala nájsť spôsob ako prežiť, najmä vďaka jej schopnosti reprodukovať sa.

„Zistil som, že celková populácia sond zostane pomerne vysoká, dokonca aj s prítomnými predátormi,“ povedal. „Zdá sa, že je to pravda bez ohľadu na predpoklady, ktoré som urobil o tom, akí „hladní“ boli predátori alebo ako sa sondy pohybovali po Galaxii.“

Štúdia teda jasne hovorí, že by sme mali vo vesmíre nájsť stopy mimozemských sond, no zatiaľ sme žiadnu nenašli. Ako uzatvára autor štúdie, fermiho paradox stále platí a my musíme ešte ťažšie rozmýšľať nad tým, prečo sme vlastne ešte neobjavili život za hranicou našej planéty.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close