„Kde sú všetci“: Fermiho paradox, prečo sme ešte nenašli mimozemšťanov, môže mať banálne vysvetlenie
Mliečna dráha by mala byť podľa hypotéz rušným miestom, no zatiaľ nič nenaznačuje, že by to tak malo byť.
Ak zistíme koľko hviezd podobných Slnku existuje, aká je šanca že by mali okolo seba pevné planéty, aká je šanca, že tie planéty majú vhodné podmienky pre život a aká je šanca, že sa na nich život vyvinie, získame veľmi hrubý odhad o tom, koľko potenciálnych civilizácií by sa malo v Mliečnej dráhe nachádzať.
Samozrejme, že život hneď neznamená inteligenciu, no pri obrovskom počte hviezd (pozn. redakcie: Od 100 do 400 miliárd), by podľa astronóma Franka Drakea mala byť Mliečna dráha pomerne rušným miestom. Zem je však zatiaľ jedinou planétou, na ktorej aspoň podľa našich vedomostí existuje život. Slovami astronóma Enrica Fermiho: „Kde sú všetci?“
Podľa tejto slávnej vety vznikol takzvaný Fermiho paradox, teda nesúlad medzi teóriou, že by mala byť Mliečna dráha plná života a faktom, že sme žiaden doteraz neobjavili. Na vysvetlenie tohto paradoxu vzniklo množstvo hypotéz, niektoré bláznivejšie ako iné. Objavuje sa však aj primitívne jednoduché vysvetlenie: Nikto nás nechce navštíviť.
Hlavnou myšlienkou novej štúdie je fakt, že Slnečná sústava nemusí ponúkať to, čo si prosperujúca a expandujúca galaktická civilizácia môže želať – správny typ hviezdy, informuje Universe Today. Drakeova rovnica totiž zachádza aj do presnejších detailov. Pýta sa na koľkých obývateľných planétach vznikne život, aké percento života sa vyvinie v inteligentnú civilizáciu a aké percento inteligentných civilizácií sa odhalí vesmíru. Nakoniec sa pýta aj to, ako dlho civilizácia prežije.
Drakeova rovnica nemá jeden výsledok. Dosadením rôznych premenných získame diametrálne odlišný počet civilizácií. Samozrejme, že celá rovnica je len fascinujúcim myšlienkovým experimentom a bez dôkazov nemá prakticky žiadnu váhu.
Neprehliadnite
V rámci novej štúdie sa však vedci zamerali na rôzne hviezdne typy. Naše Slnko sa radí k žltým trpaslíkom a pre nás je ideálnou hviezdou pre život. Nemusí to však platiť v prípade technologicky vyspelej a expandujúcej civilizácie.
„Expandujúca civilizácia by sa dokázala rapídne rozšíriť naprieč galaxiou. To že v Slnečnej sústave nevidíme mimozemskú základňu naznačuje, že takáto civilizácia v slnečnej sústave neexistuje,“ píšu autori štúdie na začiatku svojej práce.
Iné rozhodovanie
Vyššie uvedené tvrdenie odkazuje na prvú kritickú analýzu fermiho paradoxu. Tá usúdila, že ak by určitá civilizácia vyslala 100 kolonizačných lodí k najbližším hviezdam a každá kolónia by následne urobila to isté, celú Mliečnu dráhu by civilizácia prešla za 650-tisíc rokov. Od vzniku galaxie na to mala akákoľvek potenciálna civilizácia dostatok času.
Autori novej štúdie však toto tvrdenie napadli. Vyššie spomínaná analýza predpokladala, že všetky hviezdy sú pre civilizácie lákavé, no to nemusí byť pravda. Tvrdia, že potenciálne kozmické civilizácie by si vyberali hlavne hviezdy s nižšou hmotnosťou.
Nám ľuďom je to zatiaľ jedno, no ak existuje vyspelá civilizácia, tá už začína rozmýšľať nad tým, či hviezda prežije 10-miliárd alebo 10-triliónov rokov. Červené trpaslíky by preto mohli byť ideálnou hviezdou pre ich domov. Ak by si vyberala len červených trpaslíkov, kolonizácia galaxie by im zabrala 2-miliardy rokov.
Zároveň by sa táto civilizácia šírila vo vlnách. Proces cestovania by striedali obdobia čakania na priblíženie sa zvolenej hviezdy. Ak by potenciálne civilizácie expandovali takýmto spôsobom, nemuseli by sme si ich zatiaľ všimnúť. Autori štúdie ale vo svojej práci neprinášajú dôvody prečo by určitá civilizácia chcela expandovať do celej galaxie.
Komentáre