O ceste astronautov na Mars sa hovorí už roky. Oplatí sa nám tam vôbec ísť?
O ceste astronautov na Mars sa hovorí už roky, no aké sú výhody oproti obrovským rizikám, ktorým budú ľudia denne čeliť?
Keď odborníci rozprávajú o ambicióznych misiách, väčšinou uvažujú o tom, že jedného dňa pošleme ľudí do vzdialených kútov Slnečnej sústavy, napríklad na mesiac Titan alebo ďalekú trpasličiu planétu Pluto.
Lenže čo keby sme sa pozreli na nášho suseda, červenú planétu Mars? O návšteve červenej planéty často hovoril napríklad Elon Musk, no zároveň ide o jeden z cieľov americkej NASA. Tá sa síce venuje momentálne programu Artemis a ceste na Mesiac, no ak tento program pôjde podľa plánov, ľudstvo by malo odrazový mostík na červenú planétu.
Ako informuje portál Universe Today, názor väčšiny odborníkov znie, že v budúcnosti by sme vedeli poslať astronautov ku vzdialeným kozmickým telesám, no mali by sme ľudí poslať aj na Mars? O takejto výprave sa hovorí už roky a určite nikoho neprekvapí, že odpoveď znie áno. Cesta na Mars, vlastne vesmírne cestovanie všeobecne, predstavuje pre astronautov riziko, ktoré sa snažia momentálne vesmírne agentúry minimalizovať.
Mať však ľudskú posádku na povrchu iného sveta je oveľa cennejšie, ako akákoľvek družica alebo rover, čo vysvetľuje doktorka Jordan Bretzfelder z univerzity UCLA.
“Myslím si, že poslať ľudí preskúmať Mars má v sebe obrovskú vedeckú hodnotu. Ľudia vedia urobiť rýchle rozhodnutia o tom aké vzorky zobrať a dokážu sa cez niektoré prekážky dostať oveľa jednoduchšie, ako rôzne typy robotov,” vysvetlila Bretzfelder.
Zároveň dodáva, že misia na Mars by položila pevné základy pre ďalšie podobné vesmírne misie, napríklad na mesiac Saturnu, Titan, alebo ešte ďalej. Na povrch Marsu už pristálo množstvo roverov, ktoré nás aj dnes učia o tom, ako mohla planéta v minulosti vyzerať a či sa na nej nachádzal život. Astronauti by však za kratší čas dokázali získať oveľa viac cenných poznatkov. Človek totiž nie je odkázaný na rozkazy zo Zeme, hlavne ak jedna správa cestuje medzi planétami 5 až 20 minút.
Neprehliadnite
Hoci misie by mali prebiehať čo najhladšie, ak by sa niečo predsa len pokazilo, človek si vie s problémom poradiť na mieste. Rovery musia čakať, kým experti nájdu riešenie a následne pošlú inštrukcie roveru a opäť čakajú. Má to však aj druhú stranu mince. Astronauti budú vo väčšine prípadov odkázaní sami na seba. Ak by sa niečo naozaj “pokašľalo”, pomoc zo Zeme nemá šancu prísť načas.
Podľa expertov majú ľudia šancu zdolať problémy spojené so životom na inej planéte
Bretzfelder ale verí, že práve toto nás naučí ako prežiť a spolupracovať na inej planéte. Program Artemis to otestuje čiastočne, no až na Marse naozaj vyskúšame limity toho, aké je to žiť mimo planéty. To zahŕňa testovanie ubytovacích modulov, pestovanie jedla či výrobu ďalších potrebných vecí. Zanedbávať nemôžeme ani mentálnu únavu a pocit izolácie, ktorý vychádza zo života a práce na inej planéte.
“Pozitívom ľudskej misie na Mars je obrovská vedecká hodnota, ktorú takouto misiou získame. Aj vďaka rýchlemu uvažovaniu astronautov programu Apollo, sme získali naozaj cenné vzorky. Negatíva misie sa spájajú s tým, ako udržať astronautov nažive a v bezpečí na inom svete,” tvrdí Bretzfelder.
Ďalším problémom je, že ľudia by mohli omylom priniesť pozemské mikróby na Mars. Niektoré by sa aj v nehostinnom prostredí dokázali uchytiť, čo by spôsobilo kontamináciu prostredia.
Aj napriek možným rizikám aj vesmírne agentúry veria, že sa oplatí poslať astronautov na Mars. Americká NASA plánuje misiu s ľudskou posádkou niekedy okolo roku 2030 až 2040. Čína je konkrétnejšia, tá má v pláne poslať astronautov na červenú planétu v roku 2033. Ako a kedy sa to agentúram podarí však ostáva záhadou.
Komentáre