Jadro Zeme má podobné teploty ako povrch Slnka: Ako to, že sa držia miliardy rokov?
Zem vznikla pred viac ako 4-miliardami rokov, no stále si drží teploty ako na povrchu Slnka.
Naša planéta sa skladá z niekoľkých vrstiev. Najhlbšou vrstvou je zemské jadro, ktoré sa ďalej delí na vnútorné a vonkajšie. Nad ním leží zemský plášť a nasleduje zemská kôra, vrstva na ktorej všetci žijeme. Čím hlbšie do stredu Zeme ideme, tým sú teploty vyššie a jadro má teploty, ktoré sa blížia teplotám na povrchu Slnka.
Naša planéta vznikla pred približne 4,6-miliardami rokov, prakticky v rovnakom čase ako ostatné planéty. Keď Slnko ukončilo svoju formáciu, okolo hviezdy ostal obrovský disk hmoty, ktorý nazývame protoplanetárny disk. V ňom sa postupne začali spájať drobné čiastočky prachu a plynu, pričom vznikali čoraz väčšie a väčšie kusy, až kým nevznikla planéta.
Samozrejme ide o veľmi zjednodušené vysvetlenie planetárnej formácie. Keď však Zem vznikla, spočiatku nebola nič viac ako horúca guľa hmoty. Niekedy v tejto fáze sa začal materiál postupne vytrieďovať. Najťažšie prvky, hlavne železo, klesali hlbšie a hlbšie. Z nich sa vytvorilo jadro planéty, ktoré a skladá prevažne zo železa.
Minulý rok sa však objavila štúdia, ktorá naznačila, že v zemskom jadre môže existovať ešte mimoriadne vzácny izotop hélia, ktorý poznáme ako Hélium-3. Dlhú dobu sa nevedelo či izotop pochádza priamo z jadra alebo zo zemského plášťa, vrstvy nad ním.
Nad jadrom leží zemský plášť, najhrubšia časť našej Zeme. Zemská kôra je prepojená s najvrchnejšou časťou zemského plášťa vrstvou, ktorú nazývame litosféra. Litosféra Zeme je rozdelená na niekoľko platní, približne 12 väčších a až 40 menších litosférických platní. Tie sú vďaka teplu Zeme v neustálom pohybe.
Neprehliadnite
Teplo je mimoriadne dôležité
Ako sme už spomínali, teplo v jadre Zeme môže dosahovať teplotu povrchu Slnka a toto teplo sa vplyvom rôznych procesov dostáva smerom na povrch. Tam vplýva na mnohé dôležité procesy spojené s obývateľnosťou planéty. Ako je však možné, že sa v útrobách Zeme tak obrovské teploty držia už miliardy rokov? Na hranici medzi vonkajším a vnútorným jadrom vedci pozorovali teploty presahujúce 6-tisíc stupňov Celzia. Pri takých teplotách sa prakticky všetko premieňa na plyn.
Jadro Zeme sa však skladá z tekutiny a pevnej látky, za čo môže obrovský tlak v strede našej planéty. Ako vysvetľuje portál The Conversation, toto teplo nepochádza zo Slnka, namiesto toho má dva zdroje. Časť tepla ostala Zemi z čas jej formácie pred 4,6-miliardami rokov. Ďalším výrazným zdrojom tepla je rozpad rádioaktívnych izotopov, ktorý sa deje po celej planéte.
Rádioaktívne izotopy nie sú stabilné a postupne vylučujú energiu vo forme tepla. Medzi tieto izotopy radíme napríklad draslík-40, tórium-232, urán-235 a urán-238. Tieto štyri izotopy majú v ohrievaní našej Zeme najväčšiu úlohu. Niektoré z týchto izotopov používame v našich jadrových elektrárňach, napríklad urán-235.
Jadro Zeme má teplotu ako povrch Slnka kvôli teplu, ktoré vzniklo pri vzniku planéty a stále sa drží v jej najhlbších vrstvách. K tomuto teplu zároveň prispieva rozklad rádioaktívnych izotopov. Kombináciou týchto procesov vzniká dostatok tepla na to, aby mohla platňová tektonika fungovať. Ak by sa litosférické platne nehýbali, Zem by pravdepodobne nebola až tak vhodná pre život ako dnes, hoci tohtoročná štúdia naznačila, že pre vznik života tento proces až tak dôležitý nebol.
Komentáre