Vedci odkrývajú ďalšie tajomstvo zemského plášťa. O tejto vrstve Zeme sme doposiaľ nevedeli!
Viaca ako 500 km pod povrchom planéty sa objavilo zemetrasenie, ktoré vedcom odhalilo novú vrstvu planéty.
Naša planéta sa skladá z niekoľkých vrstiev. Najvrchnejšou je zemská kôra a potom nasleduje zemský plášť, vonkajšie jadro a vnútorné jadro. Nie je tomu tak dávno čo sa objavila štúdia, ktorá naznačila existenciu ešte jednej vrstvy, najvnútornejšej časti zemského jadra. Výskumníci z University of Chicago vydali prácu v podobnom duchu.
Aj v tejto štúdii vedci naznačujú, že Zem by mohla mať vrstvu, o ktorej sme doteraz nevedeli. Tá by sa však mala nachádzať na samom spodku vrchnej časti zemského plášťa. K tomuto tvrdeniu sa vedci dopracovali meraním hlbokého zemetrasenia, ktoré sa odohralo v Tichom oceáne. Autori pomocou týchto meraní prinášajú nové spôsoby ako merať tekutosť zemského plášťa.
„Plášť tvorí najhrubšiu časť našej Zeme, no stále je pre nás obrovskou záhadou,“ vyjadrila sa geofyzička a vedúca štúdie, Sunyoung Park.
Park ale vidí v hlbokých zemetraseniach spôsob, ako sa dozvedieť viac o vrstvách našej planéty a tým pádom aj o jej histórii. Najhlbšie sa človek dostal niečo cez 11 km a aj v takejto relatívne malej hĺbke sú teploty dostatočne vysoké na to, aby roztavili vrták. O procesoch prebiehajúcich hlbšie teda máme veľmi malú predstavu.
Väčšinu informácií preto vedci získavajú prostredníctvom seizmických vĺn. Zmeny v ich šírení naprieč Zemou môžu vedcom veľa prezradiť o kompozícii, hrúbke či zložení vnútorných vrstiev Zeme. Zemský plášť je tvorený prevažne z horniny, no kvôli enormnému tlaku a teplote je táto vrstva viskózna, teda tečie podobne ako med alebo asfalt.
V hlbinách Zeme
Sunyoung Park chcela vedieť viac o tom, čo sa pod našimi nohami ukrýva. Predpokladala, že viac odpovedí by nám mohlo poskytnúť špeciálne zemetrasenie odohrávajúce sa hlboko pod povrchom Zeme. Jedno také našli, išlo o zemetrasenie s magnitúdou 8,2. Nachádzalo sa však približne 500 km pod povrchom, preto nespôsobilo výrazné poškodenie či úmrtia.
Neprehliadnite
Po analýze seizmických vĺn si ale všimli niečo mimoriadne zvláštne. Zdá sa, že sa Zem aj mesiac po zemetrasení stále pohybovala. Autori štúdie vysvetľujú, že sa upokojovala po otrasoch a to pretrvávalo aj roky po zemetrasení.
Výskumníkov tento fakt fascinoval. Pozreli sa preto naň o čosi bližšie a všimli si, že v zemskom plášti by mohla existovať vrstva, ktorá je o niečo redšia ako zvyšok plášťa. Táto vrstva je široká približne 50 km.
„Našim objavom sme naozaj fascinovaní. Veríme, že pomocou tejto metódy by sme toho o interiéri našej planéty mohli zistiť omnoho viac,“ tvrdí Park.
Nová redšia vrstva v zemskom plášti by mohla pomôcť vysvetliť aj iné pozorovania, nad ktorými si vedci už dlhšie lámali hlavu. Predchádzajúce výskumy naznačovali, že v zemskom plášti môžu existovať pevné horninové štruktúry, ktoré sa nepohybujú rovnako ako zvyšok plášťa. Existenciu týchto štruktúr však bolo pomerne náročné. Nová vrstva by v tomto prípade mohla vysvetleniam pomôcť.
Komentáre