SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Ako vznikla Slnečná sústava? Od plynného oblaku až k hviezde, ôsmim planétam a viac ako stovke mesiacov

Vedci z Natural History Museum vysvetľujú, ako vzniklo všetko, čo dnes môžeme v Slnečnej sústave nájsť.

Slnečná sústava existuje už viac ako 4-miliardy rokov, no ako presne vznikla? Na túto otázku odpovedá portál Natural History Museum.

Pred 4,6-miliardami rokov sa začala séria procesov, na konci ktorých vzniklo nielen Slnko, ale aj osem planét, 181 mesiacov a nespočetné množstvo asteroidov. Všetko sa to však začalo z jedného obrovského oblaku plynu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Než naša sústava vznikla v tomto oblaku existovalo všetko, čo tu dnes môžeme nájsť. Oblak sa skladal z prachu, vodíka a iných plynov. V istom momente sa však tento oblak stal nestabilný a prešiel si niečím, čo označujeme ako gravitačný kolaps. Tento kolaps mohla odštartovať napríklad neďaleká supernova, ktorá tlakovou vlnou destabilizovala oblak.

Gravitácia následne spôsobila to, že sa všetok plyn a prach začal sústrediť do stredu štruktúry. Vzniklo tak jadro, ktoré sa stávalo čoraz horúcejšie a hustejšie.

„Je to ako efekt snehovej gule. Čím viac hmoty sa v strede nachádzalo, tým sa štruktúra stávala hustejšou a gravitácia priťahovala do stredu ešte viac hmoty,“ vysvetľuje Tim Gregory z Natural History Museum.

V istom momente, keď jadro pohltilo približne 99,9% hmoty z oblaku, hustota a teplota dosiahli dostatočné hodnoty na to, aby sa spustila jadrová fúzia. V tom momente sa vesmírom rozmohli prvé lúče mladého Slnka. Zvyšná desatina percenta reprezentovala materiál, z ktorého postupom času vznikli všetky ostatné objekty sústavy. Zvyšný materiál sa usadil okolo Slnka do prstencovej štruktúry, ktorú nazývame protoplanetárny disk. Z tohto disku sa postupne začali formovať planéty podobným procesom, ako vznikalo Slnko.

Vznik planét

Prach a plyn sa začali formovať do drobných zrniečok a zrniečka sa spájali do „kameňov“. Jednotlivé kamene sa začali spájať do štruktúr, ktoré pomaly možno považovať za zárodky prvých planét. Krátko po vzniku Slnka bol protoplanetárny disk ešte veľmi horúci, no postupom času sa ochladzoval. Blízko pri hviezde vznikali rôzne kovy a minerály, zatiaľ čo na okraji sústavy vznikal ľad alebo amoniak.

Ako už bolo spomenuté, s postupným ochladzovaním disku sa rôzne látky začali spájať dokopy a vytvorili zhluky hmoty. Tie stále rástli, pričom k sebe priťahovali plyn a prach, ktorý v protoplanetárnom disku ostal. Postupným nabaľovaním hmoty sa z nich stali planéty, ktoré poznáme.

Vo vnútornej časti Slnečnej sústavy vznikli kvôli podmienkam pevné planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Vo vonkajšej časti sústavy vznikli plynné a ľadové obry Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. Medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera existuje pás asteroidov. Ten tvoria objekty, ktoré dokázali uniknúť gravitačnému ťahu formujúcich sa planét.

„Asteroidy sú kamenný „odpad“, ktorý ostal po vzniku planét pred 4,5-miliardami rokov,“ tvrdí Gregory.

Asteroidy sú však mimoriadne dôležité, pretože sa skladajú z pôvodného materiálu z akého vznikala aj naša Zem. Vedci tak môžu poznať podmienky, aké prevládali pri vzniku našej Slnečnej sústavy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close