Zemské jadro je horúce ako povrch Slnka: Ako si dokázalo tieto teploty udržať už miliardy rokov?
Zemské jadro je horúce ako povrch Slnka, dosahuje teplotu až 6-tisíc stupňov °C! Ako je možné, že za viac ako 4-miliardy rokov ešte nevychladlo?
Naša planéta sa skladá z niekoľkých vrstiev. Najvrchnejšou je Zemská kôra, na ktorej sa nachádza celá zemská biosféra. Hlbšie je zemský plášť zložený prevažne z pevných hornín. Ešte hlbšie je vonkajšia časť zemského jadra z tekutého kovu a poslednou je vnútorná časť jadra zložená z pevného železa a niklu. Čím hlbšie sa do útrob zeme ponárame, tým sú teploty vyššie. Zemské jadro však môže dosiahnuť teplotu povrchu Slnka. Ako je to možné?
Vedci nedokážu priamo skúmať hlbšie vrstvy našej planéty, vysvetľuje portál The Conversation. Spoliehajú sa ale na seizmické vlny, ktoré im pomáhajú odhaliť hrúbku a zloženie jednotlivých vrstiev planéty. Zemská kôra je hrubá približne 30 kilometrov a leží na zemskom plášti. Vrchná časť plášťa sa pohybuje spolu s kôrou a dokopy tvoria vrstvu, ktorú označujeme ako litosféra. Tá môže mať hrúbku až 100 km.
Litosféra je rozdelená na niekoľko platní, ktoré sa pomaly pohybujú. Pohyb platní si ale vyžaduje vysoké teploty. Predpokladá sa, že na spodku litosféry sa teploty pohybujú vo výške 1300 stupňov Celzia. Čím ideme hlbšie, tým sú teploty vyššie. Na hranici plášťa a vonkajšieho jadra v hĺbke približne 2900 km, nájdeme tepoty až 2700 °C.
Na hranici vonkajšieho a vnútorného jadra sa teploty pohybujú okolo 6000 stupňov Celzia, čo je rovnaká teplota ako na povrchu Slnka. Pri takýchto teplotách sa takmer všetko premení na plyn. Zemské jadro sa ale nachádza v neuveriteľnej hĺbke, čiže je zároveň aj pod obrovským tlakom vyšších vrstiev. Vďaka tomu môže železo ostať v kvapalnom alebo pevnom skupenstve.
Prečo sa teplo nestratilo?
Tieto neuveriteľne vysoké teploty naša planéta získala ešte počas svojej formácie. Keď vzniklo Slnko, okolo seba malo protoplanetárny disk, čo je obrovský prstenec, z ktorého vznikli všetky objekty sústavy. Planéty vznikajú, keď do seba začnú narážať čoraz väčšie a väčšie čiastočky prachu. Počas kolízií sa zároveň vytvára obrovské množstvo tepla.
Neprehliadnite
Časť tohto tepla unikla do vesmíru, no časť ostala uzamknutá v zemskom jadre a existuje dodnes. Teplom však prispieva aj rozpad rádioaktívnych izotopov, ktoré sa nachádzajú všade na Zemi. Momentálne existuje dostatok rádioaktívnych izotopov na to, aby Zem ohrievali ďalších niekoľko miliárd rokov. Medzi rádioaktívne izotopy patrí napríklad Urán-235, Urán238 alebo Tórium-232. Niektoré z rádioaktívnych izotopov sa využívajú aj v jadrových elektrárňach.
Teplo v hlbinách Zeme je mimoriadne dôležité. Ak by jadro Zeme nebolo horúce ako povrch Slnka, pravdepodobne by nikdy nevznikli kontinentálne platne a takmer určite by sa nepohybovali tak, ako sa hýbu dnes. Viacerí vedci veria, že tektonické platne sú jeden z faktorov, ktorý umožnil životu na Zemi vzniknúť a vyvinúť sa do formy, v akej ho vodíme dnes.
Komentáre