Hoaxy a podvody: Vyspovedali sme admina, ktorý nám prezradil viac o tom, ako fungujú falošné správy na Slovensku

Dezinformácie sú závažný problém, ktorý je na Slovensku obzvlášť vypuklý. Dokážu meniť nielen verejnú mienku, ale aj rozhádať nejednu rodinu. Prečítajte si, čo si o dezinformáciách myslí David Púchovský, hlavný admin projektu Hoaxy a podvody.

hoaxy a podvody_rozhovor david puchovsky
Zdroj: Hoaxy a podvody, Matt Botsford z Unsplash, koláž Vosveteit.sk

Dezinformácie sú fenoménom dnešnej doby. Určite poznáte niekoho vo svojom okolí, kto uveril nejakej falošnej správe a šírili ju ďalej. A možno aj vy ste naleteli na nejaký nezmysel, o ktorom ste bol presvedčený, že je pravdivý. Naletieť na klamlivú informáciu môže ktokoľvek a to bez ohľadu na to, o ako vzdelaného človeka ide.

Vedeli ste, že existuje Dunning-Krugerov efekt, ktorý hovorí, že čím menej vieme o určitej oblasti, tým viac máme sklon preceňovať svoje schopnosti uspieť v danej problematike. A naopak, čím viac skúseností alebo schopností máme v konkrétnej oblasti, tým vnímame našu šancu na úspech ako nižšiu. To je aj dôvod, prečo častokrát ľudia, ktorí šíria falošné správy, sú hlasnejší, než odborníci.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nie je žiadnym tajomstvom, že na Slovensku máme tendenciu veriť dezinformáciám viac ako v iných krajinách. Dokazujú to rôzne štúdie, v ktorých sa umiestňujeme na popredných priečkach. O to viac sú potrebné projekty, ktoré s falošnými správami bojujú a vyvracajú ich. Jedným z nich je aj projekt Hoaxy a podvody, ktorý dlho pôsobil pod záštitou Polície SR. No potom, ako došlo k výmene politického vedenia, bohužiaľ, tento projekt (čiastočne) skončil. Čiastočne hovoríme len preto, že človek, ktorý sa o vyvracanie dezinformácií pod hlavičkou polície staral, na projekt nezanevrel, a venuje sa mu aj naďalej, hoci na „vlastnú päsť“. Ide konkrétne o Davida Púchovského, ktorý nám priblížil, ako funguje.

Ako sa darí dezinformáciám na slovenskom internete, a kde máme medzery?

Voľby slovenského prezidenta máme úspešne za sebou. A aj tu kolovalo internetom viacero falošných správ. Ktoré z nich ale vyčnievali nad ostatnými?

„Prezident môže poslať Slovákov do vojny“ – ide o hoax

R: Ktoré falošné správy mali podľa vás najväčší potenciál ovplyvniť verejnú mienku v súvislosti s voľbami?

DP: Najviac dominoval hoax ohľadom právomocí funkcie prezidenta SR, kedy sa rôzne entity snažili navodiť dojem, že prezident SR bude môcť poslať Slovákov do vojny na Ukrajine. Bol to rovnaký hoax, ktorý sa šíril aj počas prezidentských volieb v ČR. Navodil strach, mobilizoval množstvo ľudí, zasiahol ich, aktivizoval. Niektoré subjekty ho šírili priamo, bez škrupúľ, iné opatrne, lebo vedeli, že je to hoax, avšak chceli na ňom získať čo najviac bodov. Pri tejto téme pôsobili ostatné v úzadí. Zaujímavé boli snahy prezentovať oboch finálových kandidátov ako tých, ktorých kandidatúry boli neplatné, lebo ich prijal podpredseda NR SR a nie predseda. Vyskytli sa aj rôzne pokusy o navodenie atmosféry sfalšovania prvého kola, ktoré sa po vyhlásení výsledkov druhého kola úplne vytratili. Už tradičným evergreenom bol hoax o tom, že spoločnosť ESET má čokoľvek s procesom volieb.

Samozrejme, pred nami máme ďalšie voľby. Aktuálne sa zdá byť „ticho“, ale aj tu sa objavujú prvé falošné správy. Na čo by sme sa mali ale pripraviť?

Komu nakoniec dáme svoj hlas vo voľbách? Našu mienku ovplyvňujú rôzne faktory
Zdroj: Unsplash (Arnaud Jaegers)

R: Očakávate novú vlnu hoaxov v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu? Ak áno, čo bude podľa vás ich predmetom?

DP: Áno, už sa začínajú pomaly šíriť – paradoxne navodzujú atmosféru zla vo vzťahu k EÚ, že je to inštitúcia, ktorá ovláda Slovensko, že sa jej musíme vzoprieť, prípadne až z nej odísť – a na to, aby sa to všetko stalo, musíme voliť konkrétnych politikov, ktorí tieto hoaxy šíria, čo absolútne nedáva logický súvis. Hoaxy sa budú šíriť teda hlavne v negatívnom zmysle slova o EÚ.- budú to staré známe mýty o tom, ako nás EÚ ovláda, spomenú sa niektoré fiktívne nariadenia a to zas len a len s cieľom vystrašiť ľudí, mobilizovať ich a získať ich hlasy.

R: Máte nejaký obľúbený hoax, ktorý vás pobavil v poslednej dobe? (niečo na štýl bojových komárov na Ukrajine a podobne).

DP: Ako nás práškujú pieskom zo Sahary – príbuzný hoax téme chemtrails.

R: Nedávno ste vydali Správu o dezinformáciách na Slovensku v roku 2023. Čo sa z nej dozvie čitateľ, ktorý si ju stiahne?

DP: Je to komplexný prehľad toho, aké hlavné hoaxy dominovali na Slovensku v minulom roku. Popritom je tam vypísaných množstvo ďalších, menších hoaxov. Ak si čitateľ pozrie jednotlivé hoaxy a ich následky, tak pochopí, aká je situácia na Slovensku kritická – že sú tendencie útočiť, spochybňovať naozaj čokoľvek, vytvárať doslova šialené klamstvá, korelácie, konotácie a to len s cieľom naplňovania potrieb ich hlavných tvorcov, ktorí vlastne touto cestou zneužívajú dôverčivých ľudí.

„Za projektom stojí viacero ľudí, nejde len o prácu jedného človeka“

R: Pracujete na projekte Hoaxy a podvody sám alebo máte za sebou tím kolegov? Ak áno, ako fungujete? Ako si vyberáte hoaxy, na ktoré poukazujete?

DP: Je nás viac ako 30 – niektorí sú špecialisti na isté oblasti, ďalší plnia skôr úlohy redaktorov, je to naozaj pestré zloženie tímu, ktoré by nám, myslím si, mohli závidieť aj rôzne štátne zložky – a to hovorím ako bývalý štátny zamestnanec, ktorý sa v týchto kruhoch pohyboval a videl, aký je kde personálny podstav. Vyberáme si ich podľa dôležitosti, ale aj vtipnosti, zaujímavosti, je tam veľa faktorov, na ktorých ešte pracujeme.

R: Pracuje niekto na projekte aj na plný úväzok, alebo je to skôr „hobby“ popri robote?

DP: Nie, všetko je to na dobrovoľníckej činnosti.

R: Pravdepodobne sa vás to pýtajú často, ale predsa sa Vás to opýtam. Kto financuje stránku Hoaxy a podvody?

DP: Občania, ktorí za mesiac výzvy cez Donio.sk vyzbierali pre nás viac ako 31 000 eur.

peniaze
Zdroj: Ibrahim Boran on Unsplash

R: Pre objektívnosť sa to musím opýtať, ste nejakým spôsobom politicky aktívny?

DP: Som asistentom poslanca Jaroslava Spišiaka za PS, nie som členom tejto, ani žiadnej inej strany.

R: Prečo máme podľa vás tendenciu veriť falošným správam?

DP: Súvisí to s mnohými faktormi – kvalita vzdelania a úrovne kritického myslenia, historicko-sociologický vývoj od roku 1918 naprieč rôznymi režimami, tvorba hoaxov na najvyšších politických úrovniach, obranyschopnosť štátu.

„Sociálne siete prispievajú k informačnému chaosu“

R: Je podľa vás kontrola obsahu z strany rôznych platforiem dostatočná v boji proti dezinformáciám? Kde podľa vás technologický giganti zlyhávajú a prečo?

DP: Nie je dostatočná, viem to posúdiť ako človek, ktorý ako policajt komunikoval s týmito sociálnymi sieťami. Množstvo nepravdivých správ nebolo stiahnutých, neboli ani dodatočne označené ako nepravdivé – napríklad podľa najväčší hoax roka 2023 o mobilizácii Slovákov na Ukrajinu si dodnes žije svoj život na sociálnych sieťach. Platformy majú málo ľudí, prehliadajú malé trhy ako Slovensku a výrazne tak prispievajú k informačnému chaosu.

Facebook falosny ucet dezinformacie
Zdroj: TY Lim / Shutterstock.com a FuzzBones / Shutterstock.com, koláž Vosveteit.sk

R: Viete nám priblížiť vašu prácu, ako dlho trvá vyvrátiť „bežný hoax„? (nie falošnú SMS ale nejakú nepravdu, napríklad súvisiacu s vojnou na Ukrajine).

DP: Ak ho niekto už vyvrátil, tak sa to dá celkom rýchlo, treba len vyhľadať relevantné zdroje. Ak je to však prešpekulovaná konštrukcia rôznych klamstiev, i faktov, i poloprávd, tak tá doba sa zvyšuje na hodiny až dni, prípadne až do takej mieri, že aj keď vieme, že ide o hoax, nemáme dostatočné expertné argumenty a nedokážeme ho tak objektívne vyvrátiť.

R: Ako by mali podľa vás štátne orgány reagovať na falošné správy, ktoré kolujú internetom a kedy by mali zasiahnuť a kedy to nechať „vyšumieť“?

DP: Treba reagovať proaktívne a transparentne tak, aby nikdy nedochádzalo k tomu, že by sa šírili do takej mieri ako v minulosti. Štát by mal byť garantom faktografickosti, vzdelanosti v oblasti kritického myslenia a v neposlednom rade ako líder obrany voči hybridným hrozbám.

R: Stretávate sa s nenávistnými komentármi často? Ako to beriete, keď sa vám niekto vyhráža alebo nadáva?

DP: Už to aj prestávam sledovať. Skôr ma pobavia vždy a som za ne vďačný, lebo posilňujú algoritmus mojich sociálnych sietí.

R: Čo Vás motivovali k tomu, aby ste sa venovali hoaxom?

DP: Fascinuje ma pozorovať a skúmať psychiku más, ktoré sú ľahko ovplyvniteľné klamstvami.

falosne spravy fake news
Zdroj: Marko Aliaksandr / Shutterstock.com

„Základom, aby sme nenaleteli na klamstvo, je overovať si informácie.“

R: Ako sa dá podľa vás najlepšie brániť proti dezinformáciám?

DP: Sledovať relevantné zdroje. Overovať si každú informáciu. Byť obozretný, ak nejaká správa vo mne vyvolá len negatívne emócie, šok, strach – o to haoxom ide. Nepoužívať Telegram.

Týmto by sme chceli poďakovať Dávidovi Púchovskému, že si našiel čas, aby odpovedal na otázky nášho portálu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre