Prečo si idioti myslia, že sú chytrí: Takto funguje Dunning-Krugerov efekt
Hlúpi ľudia častokrát žijú v presvedčení, že sú majstrami sveta, zatiaľ čo tí šikovní ostávajú ticho. Prečo je to tak vysvetľuje Dunning-Krugerov efekt.
Určite to poznáte. Kamarát si vyhrnie rukávy a sebavedomo sa púšťa do úlohy, ktorá je zjavne nad jeho sily. Končí sa to tak, ako každý očakával a vám neostáva nič iné, len sa opýtať…Prečo chytil ten mikrofón do rúk, keď nevie spievať?
Ide o šablónu, ktorú možno uplatniť na kvantum rôznych situácií. Či už patríme medzi tých sebavedomejších, alebo nie, určite sa vieme zhodnúť na tom, že naša schopnosť sebakritiky nefunguje vždy stopercentne. Vedci na to majú svoje vlastné označenie – Dunning-Krugerov efekt. Svoj názov získal po dvojici sociálnych psychológov, Davida Dunninga a Justina Krugera, ktorí sa mu venovali od konca 90. rokov minulého storočia.
V sérii experimentov skúšali naše schopnosti sebahodnotenia v niekoľkých oblastiach – od logiky, gramatiky, emočnej inteligencie a zmysle pre humor. Výsledky ich experimentov poukázali na niečo mimoriadne zaujímavé.
Dunning-Krugerov efekt v praxi
Dvojica psychológov zistila, že čím menej vieme o určitej oblasti, tým viac preceňujeme svoje schopnosti uspieť. Čím viac skúseností alebo schopností máme, tým vnímame našu šancu na úspech ako nižšiu.
Dunning-Krugerov efekt ale nevyplýva z presvedčenia o tom, že všetci ostatní sú horší, no z toho že osoba nedokáže subjektívne a hlavne realisticky hodnotiť mieru svojich schopností. Ak sa však rozhodne niečomu venovať hlbšie, či už vyššie spomínanému spevu, hre na hudobný nástroj, alebo vednému odboru, so skúsenosťami dokáže jasne identifikovať svoje predošlé chyby.
Neprehliadnite
Ak sa začneme niečomu venovať hlbšie, takmer nikdy to nebýva až také jednoduché, ako sme si mysleli. S pribúdajúcimi skúsenosťami prestávame myslieť na to všetko, čo už vieme. Zameriavame sa skôr na to všetko ostatné, čo sa ešte musíme naučiť. Na jednu stranu dokážeme naše schopnosti hodnotiť realistickejšie, no na tú druhú sme oveľa opatrnejší s tým, čo dokážeme a čo nie. Niektorí tento efekt opisujú aj ako uzavretý kruh.
Dunning-Krugerov efekt sa však nezameriava na hlúpych alebo nekompetentných ľudí. Môžete byť špičkoví neurochirurg, ktorý je zároveň klavírnym virtuózom a investičným expertom, no stanete sa „obeťou“ efektu v momente, keď začnete preberať politiku, alebo inú cudziu tému, vysvetľuje Science Alert.
Nedávne vyšetrovanie experimentov, ktoré dvojica psychológov vykonala, priniesla určité pochybnosti ohľadom reálnosti Dunning-Krugerovho efektu. Iní vedci naopak potvrdzujú, že experimentami dosiahli rovnaký výsledok. Kritika sa točí hlavne okolo samotného procesu experimentov, ktoré podľa kritikov priniesli náhodné výsledky a nemožno ich považovať za relevantné.
Napriek tomu je Dunning-Krugerov efekt skvelým oknom do problematiky sebakritiky. Či už je skutočný alebo ide iba o ilúziu, tento efekt potvrdzuje múdrosť britského filozofa, Bertranda Russella: „Väčšina problémov moderného sveta vychádza z toho, že hlúpi sú sebavedomí, zatiaľ čo inteligentní plní pochybností.“
Komentáre