30% Slovákov priznalo, že odhaliť dezinformácie je pre nich náročné, ukazuje prieskum
36% Slovákov hovorí, že sme dezinformáciám vystavovaní pomerne často. Rozpoznať ale to, či ide o falošnú správu alebo nie, je pre mnohých náročné.
Dezinformácie sú všeobecným problémom, s ktorým sa môžeme stretnúť pomerne často. Len nedávno sme napríklad upozorňovali na facebookový profil „Miroslav Čimo“, ktorý vytvoril hoax súvisiaci s tým, že známa banka potom, čo začala zobrazovať uhlíkovú stopu pri nákupoch kartou v mobilnej aplikácii, tak do budúcnosti nám plánuje zamraziť prístup k účtu, keď presiahneme „povolený“ strop co2. Už na prvé počutie to znie ako hlúposť, ale aj napriek tomu tento príspevok získal na sociálnych sieťach veľkú pozornosť.
Sú Slováci schopní rozpoznať dezinformácie na internete? Polícia SR upozornila na zaujímavý prieskum vytvorený európskou úniou, ktorá sa dopytovala občanov vo viacerých krajinách EÚ niekoľko otázok súvisiacich s prístupom k médiám a falošnými správami. Únia vyspovedala i občanov Slovenska. Ako sme dopadli?
Stále dominuje televízie
Únia sa pýtala občanov SR, aký typ médií sme v posledných 7 dňoch v čase ankety použili za účelom, aby sme pristupovali k správam. Z odpovedí vyplynulo, že najpopulárnejším kanálom, ako pristupujeme k správam, je televízia. Tú si zaplo v sledovanom období 73% ľudí. Darí sa ale aj rádiám, ktoré si vypočulo 44% ľudí. Tretím najčastejším zdrojom informácií pre Slovákov sú rôzne online spravodajské platformy. Tie si otvorilo 37% z nás. Potom nasledujú sociálne siete a rôzne blogy, ktoré si otvorilo 25% Slovákov a najmenej častým zdrojom informácií sú tlačené média (13%). Na grafe nižšie môžete vidieť porovnanie s európskym priemerom.
Prieskum ďalej odhalil, že v prípade online médií rozhoduje o tom, či si otvoríme článok alebo nie, najmä jeho nadpis. Až 41% respondentov uviedlo, že ak nadpis súvisí s ich záujmami, tak si článok pravdepodobne otvoria. 33% Slovákov odpovedalo, že je pre nich dôležité, či dôverujú vydavateľovi, ktorý článok vydal a podľa toho si ho otvoria alebo nie. 30% respondentov uviedlo, že si článok pravdepodobne otvoria, ak je nadpis chytľavý. Pre 15% Slovákov je dôležitý atraktívny náhľadový obrázok.
Neprehliadnite
Ako často sme vystavovaní dezinformáciám?
Prejdime ale k téme dezinformácií. Únia sa pýtala, ako často sme boli vystavení (podľa respondetov) falošným správam za posledných 7 dní v čase ankety. 15% Slovákov si myslí, že sme im vystavovaní veľmi často. 21% respondentov uviedlo, že sú častými. Z 21% odpovedí vyplynulo, že sa s nimi môžeme stretnúť niekedy. 15% respondentov uviedlo, že nie sú tak častými. 7% Slovákov hovorí, že nie sme vystavovaní falošným správam. Zvyšok ľudí nevedelo na túto otázku odpovedať.
30% Slovákov si nie je istých tým, či dokážu rozpoznať dezinformácie
Dokážeme dezinformácie ale rozpoznať? Aj to bola jedna z otázok únie. 20% respondentov uviedlo, že sa cíti pri rozpoznávaní falošných správ veľmi sebavedomo. 50% uviedlo, že sa cíti sebavedome. 19% Slovákov sa necíti moc komfortne pri ich odhalení. V 6% odpovedí odznelo, že sa necíti vôbec komfortne pri ich rozpoznaní. 5% ľudí priznalo, že ich nevie odhaliť vôbec.
Ktorým zdrojom informácií veríme najviac? 41% respondentov (pozn. redakcie: jeden respondent mohol označiť až 3 zdroje) uviedlo za najdôveryhodnejší zdroj informácií považuje verejné televízie a rádia. 21% respondentov verí tlačeným médiám (vrátane ich online prezentácie). 20% Slovákov verí súkromným televíziám a rádiám. Rovnako veľké množstvo ľudí dôveruje i ľuďom alebo priateľom, ktorých sleduje na sociálnych sieťach. Online spravodajským zdrojom vrátane blogov a podcastov verí 16% dopytovaných. Online správam z platformy YouTube verí 12% respondentov a influencerom 6%.
Prekvapili vás výsledky štúdie? Dajte nám vedieť nižšie v komentároch.
Komentáre