Konšpiráciám častejšie veria ľudia, ktorí uprednostňujú túto formu myslenia: Patríte medzi nich aj vy?
Konšpiračné teórie môžu predstavovať riziko pre spoločnosť. Ako sa do nich dokážeme zamotať?
Konšpiračné teórie sa spájajú s ľudstvom už dlhú dobu. Niektoré nás vedia fascinovať, no iné majú potenciál predstavovať pre spoločnosť obrovské riziko.
Nie je nič zlé na tom sledovať určitú konšpiráciu zo zvedavosti, no ľudia, ktorí zaryto konšpiráciám dôverujú, majú svoju vlastnú psychológiu a nie vždy dokážu racionálne uvažovať. Výskumníci sa venujú psychologickej stránke konšpirácií do hĺbky a jedna vec, na ktorú prišli, je to, že spôsob uvažovania človeka môže do veľkej miery ovplyvniť to, ako jedinec spracúva nové informácie a teoreticky urobiť človeka náchylnejším na konšpiračné myslenie.
Ako informuje portál The Conversation, výskumníci zistili, že intuitívne a prehnane analytické myslenie môže viesť k tomu, že človek viac dôveruje konšpiračným teóriám. Intuitívny myslenie je forma uvažovania, pri ktorej sa človek spolieha na okamžité a podvedomé zhodnotenie situácií. Môžeme povedať, že pri tomto štýle myslenia, sa človek skôr spolieha na inštinkt a intuíciu, než na pomalšie prehodnotenie faktov.
Opakom intuitívneho myslenia je kritické myslenie, ktoré si môže človek praxou cibriť. Viaceré štúdie poukazujú na to, že kritické myslenie môže mať viacero výhod v našom každodennom živote. V štúdii vedci zistili, že človek s lepšou schopnosťou kritického myslenia nemal v živote až tak veľa negatívnych udalostí, ako napríklad pokutu za parkovanie alebo zmeškanie letu.
Vedci zatiaľ nevedia povedať prečo, no kritické myslenie sa viac spája s vyhýbaním sa negatívnym udalostiam než inteligencia. Naopak, intuitívne myslenie častokrát vedie k spoliehaniu sa na rôzne logické “skratky” a tým pádom aj vyššej šanci, že dospejeme k nesprávnemu výsledku. Popri tom zároveň zvyšuje náchylnosť človeka voči konšpiračným teóriám.
Neprehliadnite
Intuitívne myslenie má svoje výhody
Ako sme už spomenuli, konšpiračné teórie môžu viesť aj k rizikovým presvedčeniam a rovnako k nim vedie aj intuitívne myslenie. Ak niekto dáva skôr na inštinkt a intuíciu, existuje vyššie riziko, že uveria napríklad konšpiráciám proti očkovaniu.
Intuitívne myslenie ale nie je zlé. Velikáni, ako napríklad Albert Einstein alebo Steve Jobs, sa hádali, že človek potrebuje používať viac svoju intuíciu. Rovnakého názoru sa zastávajú aj vedci. Intuitívne myslenie nám dovoľuje okamžite alebo len za veľmi krátku dobu vykonať rozhodnutie, čo môže byť v určitých situáciách aj životne dôležité.
Napríklad počas tiesňovej situácie môžu sekundy rozhodovať medzi životom a smrťou. Záchranári by mali vedieť v zlomku sekundy vykonať správne rozhodnutie. Ľudia vo vedúcich pozíciách počas krízových situácií sa najskôr spoľahnú na intuitívne myslenie a keď im to okolnosti dovolia, potom postupne vyhodnocujú situáciu analytickejšie. Mimo krízových situácií intuitívne myslenie pomáha napríklad v umeleckých odvetviach.
Výskumníci ale poukazujú na to, že táto problematika nie je buď alebo. Človek môže použiť intuitívne a kritické myslenie v rovnakej situácii, čo vedie k najlepším výsledkom. Hoci je pravda, že konšpirátori sa prikláňajú k intuitívnemu mysleniu, človek by sa mu nemal v bežnom živote vyhýbať. Ak sa stretneme s konšpiračnou teóriou, oba štýly myslenia nám môžu pomôcť pri rozlišovaní toho, čo by mohlo byť pravdou a čo naopak nie.
Komentáre