Veda a výskum

Zhoreli zaživa alebo sa udusili? Výskumníci po prvýkrát môžu povedať, čo sa stalo s obeťami Pompejí

Autori novej štúdie vykonali prvú chemickú analýzu tiel, ktoré v roku 79 pochovala sopka Vezuv.

V roku 79 nášho letopočtu nastala erupcia sopky Vezuv, ktorá kompletne pochovala rímske mesto Pompeje. Považuje sa to za jednu z najznámejších sopečných tragédii v histórií a dnes je z mesta významné archeologické miesto, ktoré nám ponúka pohľad do dávnej histórie človeka.

Keď Vezuv pochovala Pompeje, pod vrstvou popola a pemzy zachovala „formu“ starovekých budov a nábytku. Z tých vedci teraz vytvárajú odliatky a ukazujú nám život nielen vyššej vrstvy počas obdobia Rímskej ríše, no i služobníctva. Desivou realitou je však množstvo tiel pochovaných pod vrstvou sopečného materiálu. Niektorí sa snažili ujsť, iní ani len nevedeli, že sa nejaká katastrofa odohrala. Dnes vedci vytvorili odliatky desiatok tiel v polohe, akej umreli.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V publikácii PLOS ONE sa objavila nová štúdia, ktorá po prvýkrát v histórii mohla vykonať chemickú analýzu tiel na tomto nálezisku. Na výskume pracovali vedci z University of Valencia. Táto štúdia zároveň potvrdzuje, že obete tejto tragédie skutočne zomreli udusením. Autori potvrdzujú, že kosti skutočne poškodilo vysoké teplo, čo sa v niektorých prípadoch rovnalo kremácii ostatkov. Teplo však kosti poškodilo až po smrti.

„Keď ich kosti prešli procesmi spojenými s vysokými teplotami, obete už boli mŕtve. S najväčšou pravdepodobnosťou sa ešte predtým udusili vdychovaním toxických plynov,“ tvrdí výskumník Llorenc Alapont, jeden z autorov štúdie.

Rovnako treba ale povedať, že nedávna štúdia zistila, že časť ľudí sa v dôsledku vysokých teplôt doslova uvarili zvnútra. Výskumníci v tomto prípade konštatovali, že smrť bola prakticky okamžitá.

Smrť prišla do niekoľkých sekúnd

Výskumníci v rámci svojej práce porovnávali ostatky z Pompejí s kosťami, ktoré objavili v rímskej nekropole a ďalších dvoch náleziskách. Ostatky z iných nálezísk v tomto prípade slúžili ako referenčné vzorky. Autori štúdie porovnávali hodnoty vápniku a fosforu medzi kosťami z Ríma a Pompejí. To im umožnilo z výskumu eliminovať kontaminované kosti a zároveň prostredníctvom toho zistili, ktoré kosti po smrti poškodilo teplo.

Zároveň sa podarilo spojiť pozíciu tiel s termálnym šokom, ktorým kosti prešli. To vedcom potvrdilo, že telá ostali po smrti na mieste, kde umreli.

„Obete, ktoré sa pokúsili utiecť, umreli veľmi rýchlo. Potvrdzujeme, že k ich uduseniu došlo rýchlejšie a rovnako rýchlo ich po smrti pokryl popol. Z polôh tiel vieme vyčítať aj to, že niektoré sa pokúšali chrániť, možno kusmi oblečenia. To nám naznačuje, že popol a sopečné plyny spôsobili smrť do niekoľkých sekúnd,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Gianni Gallello.

Najbližšie k sopke Vezuv sa nachádzalo mesto Herculaneum, kde obete umierali spálené sopečným materiálom o teplote viac ako 500 stupňov Celzia.

Zatiaľ čo iné archeologické výskumy sa zameriavajú na odhalenie života starovekých Rimanov, táto štúdia je fascinujúcim pohľadom do dávnej tragédie, ktorá postihla dávnych obyvateľov Pompejí z momentu na moment. Rozhodne je dôležité vedieť ako obyvatelia tohto mesta žili, no nemenej dôležité je porozumieť aj ich posledným chvíľam.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close