Zem si prešla najmenej piatimi ľadovými dobami: Prežili by sme ďalšiu?
Zem si počas svojej histórie prešla viacerými dobami ľadovými a podľa vedcov sa stále nachádzame v tej poslednej.
Ak Zem prechádza dlhým obdobím nízkych teplôt, vtedy hovoríme o dobe ľadovej. Tá môže trvať až desiatky miliónov rokov, počas ktorých sneh a ľad pokrýva väčšinu povrchu planéty. Zem si počas svojej histórie prešla najmenej piatimi vážnymi dobami ľadovými, informuje portál The Conversation.
Prvá doba ľadová sa začala pred približne 2-miliardami rokov a trvala 300-miliónov rokov. Posledná doba ľadová prišla pred 2,6-miliónmi rokov a podľa vedcov sa v nej stále nachádzame, no len technicky. Doba ľadová totiž nie je len o zamrznutej Zemi. Počas nej sa môžu objaviť obdobia, ktoré označujeme ako interglaciálne. Teploty a podnebie sa totiž mení aj počas doby ľadovej a planéta môže prechádzať medzi chladnejšími a teplejšími obdobiami.
Ak Zem vstúpi do teplejšieho obdobia, ľadovce sa začínajú roztápať a ustupujú. Keď sa Zem ochladí, ľadovce zaberú väčšiu časť povrchu. Posledné interglaciálne obdobie, v ktorom sa momentálne nachádzame, začalo pred 11-tisíc rokmi. Obdobie nízkych teplôt a ľadu začalo pred 115-tisíc rokmi a vo väčšine prípadov ľudia narážajú naň, ak sa rozprávajú o dobe ľadovej. Počas posledného glaciálneho obdobia ľad pokrýval väčšinu Severnej Ameriky a priemerné teploty sa pohybovali okolo osem stupňov Celzia.
V tomto období bola naša Zem oveľa suchšia a hladina morí a oceánov bola nižšia. Väčšina vody sa ukrývala v kontinentálnych ľadovcoch. Počas doby ľadovej by ste však našli aj stepi alebo savany či púšte. Čo sa týka živočíchov, počas doby ľadovej žili vlci, medvede a množstvo ďalších živočíchov, ktoré by ste nemali problém rozpoznať. Zároveň však existovalo aj niekoľko unikátnych druhov, ktoré už nie sú medzi nami. Medzi vyhynuté druhy patrí napríklad mamut alebo šabľozubý tiger.
Človek a doba ľadová
Prečo tieto tvory vyhynuli nie je známe. Jednou z teórií je, že ich naši predkovia lovili až na pokraj vymretia. Počas poslednej doby ľadovej žili aj naši dávni predkovia, druh Homo sapiens. Časť populácie síce ostala v Afrike, kde až tak nepocítili drsné podmienky doby ľadovej, no niektorí Afriku opustili a presunuli sa do iných častí sveta.
Neprehliadnite
Počas doby ľadovej človek rozumný žil po boku ďalších druhov, ktorými boli Neandertálci a Denisovania. Posledné výskumy naznačujú, že moderní ľudia a Neandertálci mali medzi sebou blízke vzťahy. Neandertálci, ako aj Denisovania však pred koncom ľadovej doby vymreli. Vedci predpokladali, že človeku rozumnému umožnila prežiť jeho vynaliezavosť a schopnosť prispôsobiť sa. Zároveň sme dokázali medzi sebou komunikovať na vysokej úrovni a aj si pomáhať.
Pomerne dlhú dobu sa predpokladalo, že sa naši predkovia dostali do Severnej Ameriky až koncom ľadovej doby. V národnom parku White Sands, ktorý sa nachádza v Novom Mexiku, sa ale objavili fosilizované stopy predkov, ktoré sa datujú až 23-tisíc rokov do minulosti. To znamená, že do Ameriky sa naši predkovia dostali niekedy na vrchole glaciálneho obdobia poslednej ľadovej doby. Či si ešte niekedy Zem prejde podobným poklesom teplôt ako pred 115-tisíc rokmi je otázne. Momentálne čelíme problému globálneho otepľovania a aspoň v dohľadnej dobe nám hrozia skôr vyššie teploty, než tie nižšie. No treba ale povedať, že ani vysoké teploty nie sú výhrou.
Komentáre