SpravodajstvoVeda a výskum

Blíži sa druhá „Malá doba ľadová“? Proces spúšťajúci drastické klimatické zmeny nastáva opäť

Malá doba ľadová trvala niekoľko storočí a priniesla so sebou prudký pokles teplôt.

Malá doba ľadová je príkladom toho, ak môžu klimatické zmeny ovplyvniť život na Zemi. Trvala niekoľko storočí, počas ktorých teploty klesli až o dva stupne Celzia. Počas tohto obdobia zamŕzali rieky, pobrežné časti morí, nastal úpadok obchodu, komunikácie a jednoduché to nemali ani farmári. Zimou trpel dobytok a intenzívne lejaky ničili úrodu.

Prečo vznikla Malá doba ľadová ostáva záhadou. Niekto prisudzuje vinu vulkanickým erupciám, iný Maunderovmu minimu. Išlo o obdobie medzi rokmi 1650 až 1715, kedy sa na Slnku nevyskytovali takmer žiadne škvrny. Vo svojej podstate však išlo o podobnú klimatickú krízu, akej čelíme aj dnes. S ňou prišli rebélie, revolúcie, vojny, ale aj choroby, chudoba a hlad. Aj počas krutých zím sa objavili ľudia, ktorí si našli dôvod na radosť. Medzi rokmi 1600 a 1815 zamrzla londýnska Temža hneď niekoľkokrát, no zatiaľ čo iní prišli o prácu, ďalší dokázali túto situáciu využiť.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Viac sa o Malej dobe ľadovej môžete dočítať v tomto článku, no nedávna štúdia z univerzity Exeter ponúka cenné informácie o tom, ako sa mohlo toto ťažké obdobie začať. Vo svojej práci autori preskúmali niekoľko storočí staré mušle, ktoré naznačujú že tesne pred malou dobou ľadovou dosiahol severoatlantický klimatický systém bod zlomu.

História sa opakuje

V tom momente stratil svoju schopnosť zotaviť sa po vplyve externých faktorov a preklopil sa do chladnejšieho bodu. Autori štúdie varujú, že Severný Atlantik sa opäť blíži k bodu zlomu a rovnako ako pred niekoľkými storočiami, aj teraz by mohol priniesť drastické klimatické zmeny. Klimatický systém Zeme je podľa autorov na prelome niekoľkých bodov zlomu, no nová štúdia pomáha lepšie pochopiť, ako tieto body fungujú.

„Jeden spôsob ako zistiť, že sa systém blíži k bodu zlomu, je pozorovať ako reaguje na vonkajšie stimuly. K náhlemu preklopeniu dochádza, ak určitý systém reaguje pomaly,“ vyjadrila sa vedúca štúdie, Beatriz Arellano-Nava.

V tomto prípade sa systém nedokáže vrátiť do pôvodného stavu a môže sa preklopiť do niečoho nového. V prípade severného Atlantiku bod zlomu viedol k Malej dobe ľadovej. Dnes sa Severný Atlantik opäť blíži k prelomu, kvôli globálnemu otepľovaniu, za ktoré môžeme my, ľudia. Autori štúdie varujú, že ide o problém, ktorý sa neboja označiť slovom kritický. Analýza ukázala, že za posledné storočie sa región severného Atlantiku začal destabilizovať.

Za posledných sto rokov totiž nastala zmena oceánskych prúdov, čo podľa vedcov znamená, že sa Severný Atlantický oceán opäť blíži do bodu, kedy prudko prejde do iného stavu. Ak sa zmení severoatlantický klimatický systém, výrazné a prudké klimatické zmeny pocíti aj Európa.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close