Webbov teleskop odhaľuje prastaré galaxie, ktoré vznikli krátko po Veľkom tresku
Webbov vesmírny teleskop odhalil niekoľko galaxií, ktoré vznikli približne 400-miliónov rokov po Veľkom tresku.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba vidí do vesmíru hlbšie, než ktorýkoľvek jeho predchodca a vďaka tomu môže vidieť oveľa staršie kozmické štruktúry. V štúdii, nedávno publikovanej vedcami z University of Santa Cruz, autori približujú najvzdialenejšie a tým pádom aj najmladšie galaxie, aké sa doteraz podarilo zachytiť.
Podľa toho ako dlho ku nám ich svetlo cestovalo autori usudzujú, že galaxie vznikli približne 400-miliónov rokov po Veľkom tresku, teda v období kedy bol vesmír ešte v plienkach. Prvotné pozorovania odhalili niekoľko kandidátov, no spomedzi nich sa podarilo potvrdiť len štyri prastaré galaxie. Tie potvrdili na základe spektroskopických pozorovaní, ktoré im umožnili nahliadnuť aj na ich fyzikálne vlastnosti.
„Galaxie, ktoré vznikli približne 400-miliónov rokov po Veľkom tresku považujeme za fantastický objav. Vďaka schopnostiam Webbovho vesmírneho ďalekohľadu môžeme nájsť aj ďalšie rovnako vzdialené galaxie,“ tvrdí Brant Robertson, jeden z autorov štúdie.
Vzdialenosť určitej galaxie vedci merajú aj podľa Dopplerovho efektu. Vesmír expanduje a vzdialené objekty sa javia, akoby od nás utekali. Svetlo ktoré vyžiaria sa naťahuje na dlhšie vlnové dĺžky a stáva sa červenšie. To astronómovia označujú ako červený posun. Čím je červený posun výraznejší, tým od nás galaxia „uteká“ rýchlejšie, teda je vzdialenejšia.
Astronómovia sa momentálne zameriavajú na pátranie po galaxiách, ktoré majú červený posun vyšší ako desať. Dve najvzdialenejšie galaxie objavené Webbovým vesmírnym teleskopom, majú červený posun 13,2 a 12,63. Červený posun 13,2 znamená, že je galaxia stará približne 13,5-miliárd rokov.
„Nikdy sme si nemysleli, že môžeme s Webbom odhaliť tak vzdialené galaxie,“ hovorí Robertson.
Najstaršie galaxie
Robertson vysvetľuje, že galaxia červeným posunom 13 musela vzniknúť v dobe 325-miliónov rokov po veľkom tresku. Štyri najmladšie galaxie sa im podarilo objaviť vďaka dvom vedeckým prístrojom na palube Webbovho vesmírneho teleskopu. Prvým bol prístroj NIRCam (pozn. redakcie: Near-Infrared Camera) a druhým NIRSpec (pozn. redakcie: Near-Infrared Spectograph).
Neprehliadnite
Galaxie objavili na malom kúsku oblohy, ktorý sa nachádzal aj na zábere Ultra Deep Field z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Na región sa Webbov vesmírny teleskop pozrel v rozličných vlnových dĺžkach infračerveného spektra. Dokopy objavil až 100-tisíc vzdialených galaxií. Tieto pozorovania vykonal prístroj NIRCam.
NIRSpec následne analyzoval svetlo z 250 tmavých galaxií. To vedcom odhalilo úroveň červeného posunu a vlastnosti hviezd a plynu v galaxiách. Podľa vedcov sa začali v galaxiách hviezdy tvoriť o približne 100-miliónov rokov skôr, než vzniklo svetlo, zachytené Webbovým vesmírnym teleskopom. Autori štúdie preto tipujú, že prvé hviezdy museli vzniknúť približne 225-miliónov rokov po veľkom tresku.
S najväčšou pravdepodobnosťou ale objavené galaxie nie sú najstaršími, aké môžeme vo vesmíre nájsť. Iné vedecké tímy odhalili niekoľko kandidátov s ešte väčším červeným posunom. Tieto galaxie však musí Webbov vesmírny teleskop potvrdiť. Projekt bude fungovať aj na budúci rok a vedci veria, že sa im podarí objaviť ešte staršie galaxie. Pochopenie toho, ako vznikli prvé hviezdy a galaxie pomáha vedcom lepšie pochopiť evolúciu nášho vesmíru.
Komentáre