Webbov teleskop zachytil „ohnivé presýpacie hodiny“. Pozrite sa, ako sa rodí hviezda!
Najnovší záber z Webbovho vesmírneho teleskopu ukazuje ako mohla vzniknúť aj naša Slnečná sústava.
Obrovské molekulárne oblaky sú miesto, kde dochádza ku vzniku nových hviezd. Ide o gigantické bubliny plynu, ktoré vplyvom určitého narušenia, či už ide o explóziu supernovy alebo preletu hviezdy, stratia svoju stabilitu. V tom momente sa všetka hmota začne koncentrovať do stredu štruktúry.
Plyn sa postupne nabaľuje na seba až do určitého kritického momentu. Vtedy nastáva záblesk a zo stretu štruktúry vyjde prvé svetlo protohviezdy. To, čo sa deje potom sa podarilo zachytiť Webbovmu vesmírnemu ďalekohľadu. Najvýkonnejšie vesmírne observatórium ľudstva nedávno uverejnilo záber molekulárneho oblaku L1527, v ktorom sa nachádza veľmi mladá protohviezda. Prekrásne oblaky sú však viditeľné len v infračervenom spektre, čo je priam ideálne pre vedecký prístroj NIRCam (pozn. redakcie: Near Infrared Camera).
Samotná protohviezda sa ukrýva v strede štruktúry, ktorá pripomína presýpacie hodiny. Formujúci sa protoplanetárny disk možno vidieť ako tmavú linku tiahnucu sa stredom hrdla hodín. Svetlo formujúcej sa protohviezdy „preteká“ ponad a popod disk, čím osvetľuje celú štruktúru. Najvýraznejšou časťou fotografie sú modré a oranžové regióny. Tie reprezentujú región, kde sa materiál vystrelený protohviezdou, zráža s hmotou v oblaku. Modrá farba reprezentuje oblasti, kde je oblak najtenší. Čím sú vrstvy hustejšie, tým menej žiarenia dokáže uniknúť a štruktúra naberá odtiene oranžovej.
Protohviezda vypúšťa do okolia materiál, ktorý reaguje s molekulárnym vodíkom v štruktúre. Tlakové vlny a turbulencie, ktoré v presýpacích hodinách vznikajú zabraňujú vzniku ďalších hviezd, ktoré by inak vznikli hocikde naprieč oblakom. Vďaka tomu však protohviezda dominuje v strede tejto impozantnej štruktúry.
Jedinečný úkaz
To čo sa deje v oblaku L1527 je pomerne chaotické, no hviezda je stará „len“ 100-tisíc rokov, čo je na kozmické pomery pomerne málo. Na základe rôznych pozorovaní a modelov astronómovia usudzujú, že pozorovaná hviezda je protohviezdou triedy 0, teda najmladším štádiom hviezdnej evolúcie. V tomto bode sa predpokladá, že sú protohviezdy stále obalené tmavou sférou prachu a plynu. Zároveň potrvá ešte dlhú dobu, než sa z nej stane dospelá hviezda.
Neprehliadnite
Astronómovia ju nenazývajú hviezdou preto, lebo v jej jadre stále neprebieha fúzia prvkov, jedna z definujúcich charakteristík hviezd. Znamená to, že objekt zatiaľ nie je stabilný. L1527 však postupne nabaľuje viac a viac hmoty a postupne sa približuje k stabilnej jadrovej fúzii. Ako už bolo spomenuté, tmavý pás v jadre štruktúry je akrečný disk – prstenec hmoty, ktorý pomaly po špirále padá dovnútra protohviezdy. Materiál v tomto disku má zároveň tendenciu spájať sa a neskôr vytvoriť planéty, ktoré budú obiehať okolo hviezdy.
Pohľad na L1527 je tak zároveň oknom nielen do hviezdnej, ale aj planetárnej formácie. Astronómovia tak môžu štúdiom hviezdy získať viac informácií o tom, ako vznikala naša Slnečná sústava a planéty v nej.
Komentáre