Vojna ako produkt modernej civilizácie? Brutálnymi konfliktmi mohli prechádzať aj naši predkovia
Istá skupina vedcov a filozofov verí, že život našich dávnych predkov bol o niečo mierumilovnejší. Bolo to však naozaj tak?
Konflikt je všade okolo nás a nemusíme ísť ďaleko, aby sme zistili že je to naozaj tak. Vojna však nie je len produktom doby, objavuje sa naprieč celou históriou, prakticky od počiatku ľudstva.
Lenže prečo je práve vojna tým typom tragédie, ktorý sa objavuje znova a znova? Na túto otázku sa snažia nájsť odpoveď nielen filozofi, ale aj vedci po celom svete. Ako vysvetľuje portál London NERC, počas osvietenstva viacerí filozofi vnímali prvé počiatky ľudstva ako éru, ktorej dominoval strach a tým pádom aj vojna. Iný filozof menom Rousseau tvrdil, že ak by neexistovala civilizácia, človek by žil v mieri v súlade s prírodou.
Filozofia môže produkovať zaujímavé myšlienky, no veda sa musí pri formulovaní hypotéz spoliehať na archeologické, antropologické či iné dôkazy. Medzi najvýznamnejšie objavy poukazujúce na prehistorické násilie je 27 kostier, ktoré v roku 2016 vedci našli v Keni. Medzi kostrami sa nachádzali aj ostatky detí. Výskum ukázal, že títo ľudia umreli počas masakru, čomu nasvedčovali stopy po čepeli na kostiach, fraktúry lebky a iné zranenia.
Ľudia pochovaní v Keni umreli pred približne 12 až 14-tisíc rokmi, ako zistil výskum. Ide teda o najstarší dôkaz o násilí v prehistorickej dobe. O niečo jasnejšie dôkazy sa začínajú objavovať s prechodom našich predkov na poľnohospodárstvo a usadením sa, čo nastalo pred 10-tisíc rokmi. Dovtedy naši predkovia žili ako lovci-zberači, čo znamená, že sa zvykli za potravou presúvať z miesta na miesto.
Prechod na poľnohospodárstvo znamenal výraznú zmenu v našom životnom štýle. Spoločenstvá sa rozrastali a naši predkovia začali žiť na jednom mieste. Ľudstvo existovalo aj predtým, no z kostier sa je pomerne náročné a mnohokrát i nemožné vyčítať, ako naši predkovia zomreli.
Neprehliadnite
Násilie vo zvieracej ríši
Ako vyzeral konflikt v období lovcov-zberačov dokážeme vyčítať aj zo správania našich najbližších evolučných predkov, primátov. Jane Goodall je výskumníčkou, ktorá šokovala svet svojim výskumom šimpanzov. Goodall vo svojom výskume popísala, že skupiny šimpanzov medzi sebou môžu viesť vojnu, pri ktorej ubijú na smrť členov znepriatelenej skupiny, jedného po druhom. Následne preberú teritórium tejto skupiny. Toto správanie u tak blízko príbuzného druhu malo dôsledky pre naše chápanie ľudského charakteru a toho, ako sme sa vyvíjali a ako sa vyvíjame dnes..
Správanie dnes žijúcich šimpanzov môže v mnohých smeroch pomôcť vedcom pochopiť ako sa mohli správať naši predkovia. „Vojna“ medzi šimpanzmi bola pozorovaná v prírode toľkokrát, že sa stala nevyvrátiteľnou. Zaujímavosťou ale je, že šimpanzy bonbo, ktoré zdieľajú s nami rovnaké množstvo DNA ako obyčajné šimpanzy, sú oveľa mierumilovnejšie. Tu a tam sa síce objavia správy o násilí, no tie sú sporadické a môžu sa zakladať na rozdieloch medzi sociálnou štruktúrou týchto dvoch druhov šimpanzov.
„Ale šimpanzy demonštrujú, že vojna bez civilizácie existuje u druhu podobného tomu nášmu. Nielen to, ale aj medzi šimpanzmi a ľudskou vojnou lovcov a zberačov možno vidieť podobnosti. Napríklad u oboch druhov je nerovnováha síl a taktika vyhýbania sa riziku často znakom útokov: skupina šimpanzov zaútočí na osamelého rivala a skupiny lovcov a zberačov uprednostňujú partizánsku vojnu a prekvapivé taktiky pred ostrými bitkami.“, vysvetľujú výskumníci.
Výskumy šimpanzov dokazujú, že boje a vojny existovali ešte pred vznikom civilizácie. Rivalita a násilie nie je niečo čo vymysleli špecificky ľudia. Dnes existuje ako medzi ľuďmi, tak aj vo voľnej prírode, a preto vedci nemôžu tvrdiť, že v prehistorickej dobe žili ľudia v mieri.
Komentáre