Ako posledných 12 000 rokov formovalo to, čím sú ľudia dnes
Spočiatku boli naši predkovia lovci-zberači, no v období neolitu sa udiala mimoriadne dôležitá zmena, ktorá položila základy pre všetko, čo dnes poznáme.
Človek sa vyvíjal už pomerne dlhú dobu, no podľa štúdie vedcov z Ohio State University bolo posledných 12-tisíc rokov pre nás kľúčovými. Podľa antropológov výrazné zmeny prišli s prechodom na poľnohospodárstvo.
„Moderný svet sa začal v momente, keď sme sa usadili a začali s pestovaním rastlín a chovom zvierat,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Clark Spencer Larsen.
Poľnohospodárstvo však prinieslo aj nové problémy. Prechod z lovcov-zberačov na farmárov síce znamenal nový štýl života, no zároveň sa začali výraznejšie šíriť infekčné choroby a objavilo sa aj viac konfliktov a súperenia o dostupné zdroje. Larsen zároveň verí, že mnohé z dnešných problémov možno vystopovať až do doby, kedy sa naši predkovia usadili a prešli na iný spôsob života.
Pestovanie vlastného jedla umožnilo prehistorickej populácii vzrásť z 10-miliónov na viac ako 8-miliárd ľudí, ktorí obývajú planétu dnes. Lovci-zberači mali naozaj pestrý jedálniček. Keď však prešli na farmárčenie, začali sa stravovať tým, čo si vedeli dopestovať. Ak by sme sa na svet pozreli dnes, všimli by sme si, že sa väčšina populácie spolieha na tri druhy potravín, ryžu, pšenicu a kukuricu. Obzvlášť to platí v oblastiach, kde ľudia nemajú prístup k živočíšnemu proteínu.
Ďalšia výrazná zmena bolo objavenie a konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov. Na základe archeologických objavov vedci usudzujú, že sa mlieko začalo piť v Európe pred 5-tisíc rokmi.
„Aj biologické stopy nasvedčujú tomu, že sme sa konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov prispôsobili geneticky. Táto zmena sa z evolučného hľadiska objavila pomerne nedávno,“ tvrdí Larsen.
Spoločenské zmeny
S prechodom na poľnohospodárstvo sa objavili aj výrazné sociálne zmeny. Viac ľudí začalo žiť na menšom území, čo viedlo ku konfliktom. V jednej štúdii vedci skúmali prvé farmárske komunity v západnej a strednej Európe. Výskum ukázal, že až 10% ľudí umrelo dôsledkom zranení a bojov.
Neprehliadnite
„V rámci tejto práce vedci poukázali na to, že násilie v Európe počas neolitu stúpalo. Objavili sa vzorce konfliktov, ktoré poukazovali na čoraz rastúci počet úmrtí,“ vysvetľuje Larsen.
Dnes čelíme globálnemu otepľovaniu, no tiež nejde o problém, ktorý by bol pre nás cudzí. Hoci dnes z hľadiska škály hovoríme o globálnej hrozbe, aj v minulosti si naši predkovia prešli niekoľkými klimatickými katastrofami. Predpokladá sa, že práve sucho donútilo Hunov napadnúť Rímsku ríšu, čo viedlo nakoniec k jej pádu.
Práve klimatické zmeny môžu byť dôvodom pre pád civilizácie alebo vojnu. Najprekvapivejším však bol pre Larsena fakt, že sa všetko udialo relatívne rýchlo.
„Ak sa pozrieme na posledných 6-miliónov rokov evolúcie človeka, prechod z lovcov-zberačov a všetky následné zmeny, sa udiali v okamihu. Z nášho pohľadu sa 12-tisíc rokov môže zdať ako dlhá doba, no z evolučného hľadiska je to naozaj mimoriadne krátka doba,“ hovorí Larsen.
Za posledných 12-tisíc rokov sa toho zmenilo veľa, no Larsen zároveň poukázal na to, že aj vďaka týmto zmenám dnes ľudstvo vyzerá tak ako vyzerá.
Komentáre