Ako dlho sú ľudia na Zemi? Dinosaury vládli našej planéte oveľa dlhšie ako my!
Príbeh ľudí je pomerne krátky. Naši prví predkovia kráčali po Zemi „len“ niekoľko miliónov rokov dozadu. Moderný človek existuje iba 200-tisíc rokov!
Každý živočíšny druh si prešiel nejakým vývojom. Výnimkou nie sú ani moderní ľudia, ktorí po planéte behajú približne 200-tisíc rokov. Civilizácia, ako ju ale poznáme dnes, má len približne 6-tisíc rokov a industrializácia začala vážne až okolo roku 1800. Otázkou je, kedy sa na Zemi objavili naši prví predkovia?
Sme tu pomerne krátko
Portál universetoday.com sa pozrel na našu minulosť, podľa ktorej naše počiatky siahajú len pár miliónov rokov dozadu. Prví naši predkovia sa objavili približne 6-miliónmi rokov dozadu. Len pre porovnanie, dinosaury vládli našej planéte približne 165-miliónov rokov. Zároveň vek našej planéty sa odhaduje približne na 4,5-miliardy rokov. Na Zemi tak žijeme pomerne krátko, ale aj napriek tomu, sme druhom, ktorý vo významnej miere formuje našu planétu a aktívne ovplyvňuje všetok život na planéte.
Účinky ľudí na našu planétu nemožno podceňovať. Dokázali sme prežiť v prostrediach po celom svete, dokonca aj v drsných prostrediach, ako je Antarktída. Každý rok ťažíme viac a viac nerastných surovín, rúbeme lesy a ničíme iné prírodné oblasti, čím vytláčame živočíšne druhy do menších oblastí alebo sú ohrozené, pretože potrebujeme postaviť viac bytov, vyprodukovať viac potravín a podobne, aby sme nasýtili ľudské potreby. Netreba zabúdať i na to, že populácia ľudí neustále rastie a zatiaľ, čo okolo roku 1900 na Zemi žilo približne 1,6-miliardy ľudí, dnes je to okolo 8-miliárd.
Všetko to začalo v Afrike
Smithsonian Institution uvádza, že prvé hmatateľné spojenie s ľudstvom začalo asi pred 6-miliónmi rokov so skupinou primátov nazývanou Ardipithecus. Táto skupina primátov so sídlom v Afrike započala cestu k vzpriamenej chôdzi. Táto zmena v správaní sa považuje za jednu z najvýznamnejších zmien vo vývoji človeka vôbec. Dôvodom je, že to umožnilo mať voľnejšie ruky, ktoré sme mohli začať používať napríklad na výrobu nástrojov ale aj zbraní.
Ďalšou významnou skupinou našich predkov bola skupina Australopithecus, ktorá sa uchytila približne 2 až 4-milióny rokov dozadu. Išlo o našich predkov, ktorí boli schopní vzpriamenej chôdze a zároveň liezť po stromoch. Potom nasledovala skupina Paranthropus, ktorá existovala asi pred miliónom až tromi miliónmi rokov. Táto skupina sa vyznačuje väčšími zubami, ktoré poskytujú pestrejšie možnosti stravovania.
Neprehliadnite
Skupina Homo – vrátane nášho vlastného druhu, Homo sapiens – začala vznikať pred viac ako dvoma miliónmi rokov, uvádza múzeu. Vyznačuje sa väčšími mozgami, väčším množstvom nástrojov a schopnosťou dostať sa ďaleko za Afriku. Do skupiny Homo patrí aj najbližší príbuzný, Neandertálec. Spolu s nimi po boku žili aj Denisovania, ktorí žili hlavne v Ázii. Rovnako aj tento druh človeka, sa považuje za najbližší k Homo sapiens. Zaujímavosťou je, že dlho sa myslelo, že Neandertálci boli pomerne primitívny druh. Nedávna štúdia ale odhalila, že tomu tak celkom nebolo. Kuriozitou je i to, že podľa všetkého k vymretiu tejto skupiny našich predkov neviedli vojny, či zmeny v klíme, ale láska. Neandertálci sa totiž krížili s Homo sapiens a vzhľadom na to, že ich bolo pomerne málo, tak sa asimilovali s dominantou skupinou ľudí.
Moderní ľudia sú tu len 200-tisíc rokov
Vráťme sa ale k nášmu druhu, ktorým je Homo sapiens. Ten začal rozkvitať približne 200-tisíc rokov dozadu. Náš druh sa objavil pomerne nedávno a dokázal prežiť a prosperovať napriek klimatickým zmenám v tom čase. Kým sme začínali v miernom podnebí, asi pred 60 000 až 80 000 rokmi sa prví ľudia zatúlali mimo kontinent, na ktorom sa narodil náš druh.
„Táto veľká migrácia priviedla náš druh na svetovú dominanciu, ktorej sa nikdy nevzdal,“ píše sa v článku v Smithsonian Magazine
Komentáre