Sucho povzbudilo Attilových Hunov k útokom na Rímsku ríšu, čo neskôr prispelo k pádu jednej z najväčších ríši
Autori novej štúdie objavili dôkazy o extrémnych suchách v období najstrašnejších húnskych nájazdov na Rím.
Tento rok si Maďarsko prešlo najsuchším letom od doby, čo sme začali s meteorologickými meraniami, vysvetľujú vedci z University of Cambridge. Vo svojej novej práci naznačujú, že to nebolo prvýkrát, čo si Maďari takýmito podmienkami prešli. V piatom storočí sa mohli objaviť suchá, ktoré podnietili farmárov a chovateľov zobrať zbrane a začať s ničivými nájazdmi.
Klimatické zmeny majú potenciál ovplyvniť celé civilizácie, čo nám história ukázala už niekoľkokrát. Autori novej štúdie prichádzajú s dôkazmi o extrémnych suchách v rozmedzí rokov 430 až 460, ktoré mali výrazný dopad nielen na Rímsku ríšu, ale aj spoločenstvá v okolí Dunaja. Autori výskumu veria, že sucho donútilo Húnov nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s ekonomickými ťažkosťami, ktorým v tej dobe čelili.
Túto teóriu sformulovali na základe výskumu letokruhov stromov, na základe ktorých sa im podarilo rekonštruovať klimatickú situáciu v piatom storočí. Invázie Húnov od 4. do 5. storočia nášho letopočtu sa považujú za krízu, ktorá odštartovala veľké sťahovanie barbarov a viedla k pádu Rímskej ríše. Odkiaľ však Húni prišli a aký bol ich dopad na rímske provincie ostávalo dlhú dobu zahalené rúškom tajomstva.
Preto sa v rámci novej štúdie vedci pokúsili zistiť, ako sa za posledných 2-tisíc rokov menilo podnebie našej planéty. Výskumom letokruhov zistili, že od 4. do 5. storočia si územie dnešného Maďarska prešlo neobvykle suchými letami. Obzvlášť drastickými boli suchá od 20. do 50. rokov 5. storočia. Veria, že sucho prinieslo veľmi slabú úrodu a ovplyvnilo aj chov zvierat.
„Informácie vyčítané z letokruhov nám umožnili rekonštruovať klimatické podmienky daného obdobia a previazať ich s ľudskou činnosťou. Našli sme prepojenie medzi obdobiami sucha a zvýšeným výskytom nájazdov v danej oblasti“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Ulf Buntgen.
Klimatické zmeny a začiatok nájazdov
V čase krízy, kedy spoločenstvá trpia nedostatkom potravy dochádza k ich reorganizácii. V prípade Húnov to znamenalo, že sa z farmárov a chovateľov stali násilní nájazdníci. Hoci sa nájazdy na rímske provincie uskutočnili o niečo skôr, prelom nastal v 30. rokoch 5. storočia, keď sa k moci dostal Attila. Húni začali požadovať zlato a nakoniec chceli aj časť rímskeho územia pozdĺž Dunaja. V roku 451 nášho letopočtu napadli Gáliu a o rok na to aj severné Taliansko.
Neprehliadnite
História vníma Húnov ako barbarov, ktorých nezaujímalo nič iné len zlato. Autori výskumu však poukazujú na to, že situácia môže byť o trochu zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá.
„Je známe, že elita Ríma nemala priame skúsenosti s udalosťami, ktoré opisovali,“ vysvetľujú autori štúdie.
Historické zdroje opisujú diplomaciu medzi Rímskou ríšou a Húnmi ako mimoriadne komplexnú záležitosť. Spočiatku sa dve strany dokázali dohodnúť a Rím dal „barbarom“ obrovské množstvo zlata. Táto dohoda sa v 40. rokoch 5. storočia skončila a Húni začali pravidelne útočiť na rímske územia. Ak je výskum správny, potom tie najbrutálnejšie nájazdy v rokoch 447, 451 a 452 súhlasia s najvyprahnutejšími letami. Autori štúdie predpokladajú, že okrem iného Húni útočili na rímske provincie preto, aby získali potravu pre svoj dobytok.
Komentáre