Zvyk je síce železná košeľa, no môže podporiť šírenie dezinformácií: Na sociálnych sieťach hrá väčšiu úlohu ako nevedomosť!
Naše zvyky na sociálnych sieťach môžu podporiť šírenie dezinformácií viac, ako politická zaujatosť alebo nevedomosť, tvrdí štúdia.
Dezinformácie a hoaxy sa dokážu šíriť bleskovým tempom obzvlášť na sociálnych sieťach. Lenže prečo je to vlastne tak? Výskum univerzity USC našiel najväčší faktor, ktorý tieto platformy ovplyvňuje.
Množstvo sociálnych sietí podporuje užívateľov, ktorí pravidelne zdieľajú informácie, či už ide o overené a hodnoverné články alebo dezinformácie. V rámci svojej práce autori napadli populárnu teóriu o tom, že za šírenie dezinformácií môže neschopnosť užívateľov rozpoznať fakt od takzvaných „fake news“, kvôli ich silnému politickému názoru. Výskum dokazuje, že len 15% ľudí, ktorí pravidelne zdieľajú obsah, môže až za 30, až 40% dezinformácií na sociálnych sieťach.
„V rámci nášho výskumu sme sa opýtali otázku: Čo motivuje ľudí k šíreniu nepravdivých informácií? Zistili sme, že sociálne platformy majú systém odmien, ktorý podporuje užívateľov v zdieľaní obsahu rovnako ako vo videohre,“ vyjadrili sa autori štúdie.
Návyky ovplyvňujú šírenie dezinformácií
Užívatelia, ktorí pravidelne zdieľajú senzačné a pútavé informácie získavajú oveľa viac pozornosti. Ak ľudia reagujú na zdieľaný obsah, šíriteľ si vytvára zvyk a v tom momente má tendenciu šíriť viac obsahu bez toho, aby kriticky zhodnotil či ide o fakt alebo dezinformáciu. Sociálne siete robia všetko preto, aby si našu pozornosť udržali a vo väčšine prípadov podporujú užívateľa, ktorí svojimi príspevkami púta pozornosť ďalších ľudí.
„Predchádzajúce výskumy tvrdili, že niektorí ľudia nevnímajú informácie kriticky a častokrát sú ovplyvnení svojimi silnými politickými názormi. To ovplyvňuje ich schopnosť odlíšiť overené fakty od dezinformácie. Hoci aj to sa môže stať, štruktúra sociálnych platforiem a ich systém odmeny hrajú v šírení dezinformácií oveľa väčšiu úlohu,“ vysvetlil Gizem Ceylan, vedúci štúdie.
V rámci práce sa autori pokúsili pochopiť, ako funguje tento systém a ako ovplyvňuje správanie ľudí. V experimente analyzovali 2 476 aktívnych facebookových užívateľov od 18 až do 89 rokov. Tí dobrovoľne prešli prieskumom zameraným na ich rozhodovanie.
Návyky užívateľov v niektorých prípadoch zdvojnásobili až strojnásobili množstvo dezinformácií, ktoré na platforme šírili. Politické dôvody či nedostatok kritického rozmýšľania, neboli v tomto prípade až tak výrazné faktory. Užívatelia, ktorí pravidelne navštevujú Facebook, zároveň šíria až šesťkrát viac „fake news“ ako užívatelia, ktorí platformu používajú len zriedka.
Neprehliadnite
Zdieľanie dezinformácií zároveň ovplyvňuje algoritmy sociálnej siete a tá užívateľom hádže viac podobných správ. Ak by sa však užívatelia naučili zdieľať pravdivé informácie, potom by sa im začali častejšie objavovať tie. Autori štúdie konštatujú, že aj samotné sociálne siete by mohli zabrániť šíreniu falošných správ. Ak by zmenili svoju štruktúru tak, aby podporovali presnosť, nie popularitu, potom by mohli do určitej miery obmedziť šírenie podobného obsahu. Fake news môžu mať výrazný dopad na politickú situáciu, zdravie či sociálne aspekty. Výskumníci preto musia pochopiť ako sa neoverené informácie ďalej šíria.
Komentáre