Spoločenská nerovnosť sa objavila oveľa skôr, než by ste si mysleli, tvrdí štúdia
Vedci z University of Cambridge našli zatiaľ najskorší prípad spoločenských vrstiev.
Ako vyzerali prehistorické spoločenstvá? Hoci na túto otázku nepoznáme presnú odpoveď, naše predstavy bývajú kúsok prikrášlené. Nová štúdia z University of Cambridge je dôkazom, že nie každý si bol v dobe kamennej rovný, ako to tvrdili predchádzajúce vedecké práce. Vedci totiž zistili, že spoločenská nerovnosť sa v spoločnosti objavila mimoriadne skoro.
V rámci štúdie sa vedci zamerali na porovnávanie rôznych objektov, ktoré našli v hroboch na približne 6 600 rokov starom európskom cintoríne. Či už išlo o kvalitnú keramiku alebo rôzne ornamenty, veci s ktorými pochovali človeka prezrádzajú veľa o jeho spoločenskom postavení. V dobe bronzovej, či železnej sa vysoko postavení členovia spoločnosti pochovávali s cennosťami, no v dobe kamennej bolo pre vedcov oveľa ťažšie určiť, či cennosti skutočne odrážali status pochovaného človeka.
Vzťah medzi artefaktmi a potravou
Preto sa pokúsili zistiť, čím sa počas svojho stravoval. Odpovede našli v ľudskej kostre. Tu sa potvrdzuje, že naši predkovia pochovaní s cennosťami, prijímali kvalitnejšiu potravu ako tí, ktorých pochovali bez akýchkoľvek predmetov. Vedci preskúmali 30 ostatkov našich predkov, ktorých objavili na pohrebisku neďaleko poľského mesta Oslonki. Najprv zadokumentovali predmety, s ktorými človeka pochovali a následne vykonali analýzu stabilných izotopov v jeho kostre.
Stabilné izotopy sú chemické prvky, ktoré ostávajú v kosti na základe dlhodobých stravovacích návykov človeka. Z tohto výskumu vyplynulo, že ľudia pochovaní s cennosťami mali stravu bohatú na živočíšny proteín. Konzumovali preto prevažne mäsitú stravu. Oblasť Oslonki sa považuje za jednu z úplne prvých oblasť severnej Európy, ktorá bola domovom pre prvých farmárov. Predpokladá sa, že tí tu žili v piatom tisícročí pred Kristom.
Zatiaľ nie je jasné, čo viedlo k sociálnej nerovnosti v dobe kamennej. Podľa teórie vedcov bohatšiu vrstvu zastupovali ľudia, ktorí sa do regiónu dostali ako prví. Tí si zabrali pôdu a ďalší prisťahovalci už nemali také možnosti. Keďže ich pôda mala menšiu rozlohu, nemali možnosť získať také bohatstvo a rýchlo sa z nich stala odlišná spoločenská skupina. Pozemky sa spravidla dedili z generácie na generáciu, preto sa mohlo dediť aj spoločenské postavenie skupín.
Neprehliadnite
Autori štúdie vysvetľujú, že v hroboch bohatšej vrstvy sa väčšinou nachádzali rôzne prívesky, kostené ornamenty, kostené a kamenné nástroje, sekery z parožia kameňa, či keramika. Hroby, v ktorých sa našla meď mali spravidla viac artefaktov. Cintorín Oslonki ale podľa autorov predstavuje úplne prvý prípad vzťahu medzi stravou, spoločenským postavením a zaobchádzaním po smrti. Zároveň autori dodávajú že prvé pokusy o zavedenie určitej hierarchie nemuseli zakaždým fungovať z dlhodobého hľadiska. Objavili sa totiž aj stopy násilia, čo viedlo k postaveniu palisád a priekop.
Komentáre